Didaktik alebo Spectrum?

Dnes niečo k pôvodnej tématike blogu aj keď s nepôvodným článkom.

Týmto by som chcel otvoriť sériu relevantných dobových informácií, ktoré sme mali k dispozícii v čase, keď bolo Spectrum alebo Gama jediným pracovným a herným počítačom v našej domácnosti a širokom okolí. Dúfam, že po 30 rokoch od vydania tým neporuším autorské práva a že pôvodné vydavateľstvá, ak ešte existujú, a pôvodní autori, ak sú ešte medzi nami, nebudú mať s týmto typom popularizácie ich práce problém. V prípade, že by tomu tak nebolo, neváhajte ma kontaktovať. Adresy sú uvedené v sekcii ‘O nás’.

Poďme sa teraz spolu pozrieť čo napísali o dvoch rivaloch z jednej stajne v časopise Elektrón päť mesiacov pred nežnou revolúciou.


Väčšine z vás určite nie je pojem Didaktik Gama nový. V estetickej škatuli s týmto názvom je skrytý mikropočítač, ktorý sa svojím vonkajším vzhľadom veľmi podobá na Sinclair Spectrum +. Je to kópia tohto mikropočítača alebo nie? Čo sa stane, keď vymeníme na stole už rozložený Sinclair za Didaktik? Po chvíli zistíme, že tieto dva mikropočítače nie sú úplne kompatibilné. Prečo?

Pri návrhu mikropočítača konštruktéri veľmi dobre využili to, že úspech u širokej verejnosti bude mať len ten výrobok, pri ktorom použijú konštrukčné prvky domácej produkcie. Pri porovnávaní kladov a záporov mikropočítača Didaktik Gama voči mikropočítaču Sinclair Spectrum treba brať do úvahy, že medzi mladými používateľmi je približne rovnaký počet majiteľov verzie Spectrum + a staršej (gumenej) verzie.

Ak začneme porovnávat mikropočítače podľa vonkajšieho vzhľadu sieťového napájania, zistíme, že obidva zdroje sú zhodné – u Didaktiku je rozmerovo trocha väčší, avšak vo vnútri skrýva poistku, čo by u takého drahého prístroja mala byť samozrejmosť.

Nezvyklým riešením je spojenie napájania a vývodu pre magnetofón do jedného konektoru. Pravdu majú všetci, ktorí tvrdia, že toto miesto môže byť zdrojom porúch ak sa konektor častou manipuláciou uvolní. Na druhej strane sme presvedčení, že toto riešenie je lepšie ako dva samostatné konektory – jeden pre napájanie a druhý pre magnetofón.

Tak isto použitie konektoru DIN na pripojenie magnetofónu oproti 3,5 mm jack-om u Sinclairu možno hodnotiť ako výhodu, najmä pre používateľov, ktorí si už predtým kúpili kazetový magnetofón československej výroby. Spomínaným spojením sa zdanlivo zmenšil počet vodičov v porovnaní so Sinclairom.

Pri porovnávaní klávesnice treba uznať, že vonkajším výzorom a aj kvalitou chodu zaostáva za profesionálnejším výzorom klávesnice „pluska“, ale ak ju porovnáme s klávesnicou staršieho modelu, tak klávesnica Gamy je určite lepšia a bude mať väčšiu životnosť.

Určitou nevýhodou klávesnice Didaktiku môže byť to, že spôsob rozmiestnenia jednotlivých kláves je rovnaký ako u staršieho typu Sinclairu, čo sa prejavuje komplikovanejším prepínaním jednotlivých režimov, ovládaním kurzoru, medzery (ktorá je umiestnená neštandardne) a vymazávanim znakov.

Na pravej strane klávesnice sú vhodne umiestnené dve indikačné LED diódy a tlačidlo RESET.

Pri porovnávaní vývodov systémového konektora zistíme, že nie všetky vývody Didaktiku Gama sa zhodujú so zapojením vývodov Sinclairu. Preto pozor! Ak chcete pripojit periférne zariadenie, ktoré s mikropočítačom Sinclair Spectrum spoľahlivo funguje, nemusí spolupracovať s Didaktikom Gama.

U Gamy nie sú vyvedené napätia +12 V, +9 V, -5 V, -12 V a ani výstup označený VIDEO. Zapojenie ostatných vývodov sa zhoduje. Pri pohľade do vnútra Didaktiku Gama vidno, že kapacita pamäte RWM je zväčšená na 80 kB a navyše je pridaný jeden vstupno-výstupný obvod 8255.

Pre zaujímavosť pri osadzovaní pamäťových buniek s adresami 8000H až FFFFH sa u Sinclairu s výhodou používali chybné čipy 64 kilobitových pamätí, z ktorých sa využívala iba polovica kapacity, t. j. 32 kilobitov. Samozrejme, bolo treba vždy vyhľadať takých 8 pamätí, ktoré mali chybné bunky v rovnakom adresnom priestore a tieto potom použiť. So zmenou adresovania týchto čipov sa počítalo už pri návrhu Sinclairu a na plošnom spoji sú pre tento účel umiestnené dve drôtové prepojky na prepojovanie adresného vodiča A14 a na trvalé pripojenie adresného vodiča A15 na o alebo 1. Keďže v Československu sa pamäte s výskytom chybných buniek vyraďujú už vo výrobe a nie sú prístupné na trhu, výrobca pri osadzovaní Didaktiku Gama použil čipy, pri ktorých možno adresovať všetky bunky pamäte. V mape pamäte Didaktiku Gama sa to potom prejaví existenciou dvoch rovnocenných pamäťových baniek. Adresne sú umiestnené v priestore od 8000H do FFFFH. Sprístupnenie jednej alebo druhej pamäťovej banky je cez bit 0 brány C vstupno-výstupného obvodu 8255.

Upozorňujeme aj na niekoľko nejasností, ku ktorým môže dojsť pri prečítaní príručky pre Didaktik Gama. V prvom rade si treba uvedomiť, že pridaním d’alšej pamäťovej banky s kapacitou 32 kB sa interpretačné možnosti jazyka BASIC nijako nezväčšili. Pri prepínaní jednotlivých častí pamäte sa prenáša systémový zásobník, čo sa navonok prejavi, ako keby sa používala tá istá časť pamäte.

Pokým používateľ využíva tieto pamäťové banky v strojovom kóde, môže ich využívať (obe časti) osobitne.

Kto chce programovo prepínať pamäťové banky, musí zabezpečiť ovládanie bitu PC0 vstupno-výstupného obvodu 8255. Na to treba myslieť pri výpočte adresy brány C, pretože výrobca v ,,Návode k obsluhe“ udáva príkaz na prepínanie s adresou registra riadiaceho slová obvodu 8255. Pri nastavovaní brány C na vstupnú, mikropočítač sa správa tak, ako keby bol generovaný signál RESET. Pri porovnaní tabulky systémových premenných zistíme ich rovnaké rozmiestnenie pri obidvoch počítačoch. Didaktik Gama má navyše obsadenú bunku s adresou 23681, kde je uložený počet znakov na riadok pre spoluprácu s tlačiarňou.

Veľkou výhodou je prítomnosť paralelného rozhrania pre spoluprácu s tlačiarňou alebo iným periférnym zariadením, napr. A/Č prevodníkom. Kvôli zjednodušeniu pripojenia periférneho zariadenia sú na vstupno-výstupnom konektore vyvedené tri invertory. Na druhej strane nevýhodou Didaktiku Gama je, že nemôže pracovať s periférnymi zariadeniami typu mikrodrive a to preto, lebo nie sú vyvedené napätia sa systémový konektor a doteraz neboli implementované príkazy na prácu s týmto zariadením.

Na záver možno konštatovať, že mikropočítač Didaktik Gama možno použiť vo všetkých prípadoch rovnocenne namiesto mikropočítača Sinclair Spectrum aj Sinclair Spectrum +. Výrobca i používatelia by sa mali orientovať na operačný systém CP/M, pre ktorý má Didaktik Gama omnoho lepšie predpoklady ako Sinclair Spectrum.

Ing. A. STRAKA

Elektrón 6/1989, strana 39


5 názorov na “Didaktik alebo Spectrum?

  1. Tú poslednú vetu som celkom nepochopil. Prevádzkoval som CPM na Game, ale neviem, v čom boli tie predpoklady „omnoho“ lepšie. Snáď len tým, že som využil existujúcu RAM a nebolo nutné pridávať ďalšie (alebo obmieňať) čipy. V každom prípade to bol zásah do konštrukcie počítača. Takže skôr by sa tam hodilo slovné spojenie „o trochu lepšie“…

  2. No jsem nepochopil, proč nepoužili existující zapojení RAM 80kB podle Lamače, pro což existoval nějaký SW a šlo tam provozovat i to CP/M.

  3. Existujúce zapojenie od Lamača vyžadovalo komplikovanejšie obvodové riešenie a podľa mňa výrobca dal v tomto (ako aj v mnohých ďalších prípadoch) na jednoduchosť riešenia. Navyše Lamačove zapojenie bolo publikované až v červenom AR 9/88, aj keď ho predpokladám vyvinul a vyrobil skôr. Gama tu predsa len bola už od modelu 1987. Ale určite súhlasím, že o veľa lepšie výhliadky na CP/M nemala. Bola by to kopa preškrabov, prepojok a nutnosť pridať Lamačovu alebo Trollerovu dosku na stránkovanie pamäti od 0.

  4. Mě se zdá, že to bylo uveřejněno už dříve ve Sdělovací technice asi v roce 1986. Jinak Lamačův kopírák Lec Copy 80+ je z roku 1986.

  5. Ak si dobre pamätám, boli tam len dva-tri preškraby a jedna doska s tromi IO. Ak by sa ponechalo ovladanie z 8255, bol by to mozno len jeden IO (a uprava BIOSu).
    Zásadný problém bol však v absencii dostupného diskového interfejsu a mechanik (1987-1990).

Pridaj komentár