Uplynulé dva mesiace boli bohaté na množstvo akcií, na ktorých sme sa mohli zúčastniť a užiť si to.

V pravidelnom termíne, ktorý pripadá na tretí marcový víkend, sa opäť konal Forever v Suchej nad Parnou.

K nemu sa už tradične viaže neskutočná atmosféra, ktorá sa postará o perfektný zážitok od začiatku po koniec. Okrem úžasnej demopárty je to aj festival neopakovateľných stretnutí, smalltalkov, aktivít a príjemne stráveného času.

Po zvyčajnej úvodnej starostlivosti (privalenie k pultu, inštalácii pípy a prvé narazenie) o sudy piva, ktoré opäť zabezpečil mATARIn, som sa veľkú časť akcie strávil “na stánku” Sindikatu tvorenom stolíkom z pivného setu na hlavnom vstupe do sály. Náplňou činnosti stánku bolo – okrem osvety a prezentácie klubu – zbaviť sa čo najviac nepotrebného PC hardvéru v podobe funkčných laptopov. Na prezentačné účely som najvajbkódil malý skript bežiaci na riadiacom počítači, ktorý v pravidelných intervaloch spúšťal náhodne vybrané demo z predchádzajúcich Foreverov v emulátore ZX Spectra na každom z ponúkaných laptopov. Riadiaci systém zabezpečil, že sa po troch minútach emulátor vypol a o pár sekúnd sa spustilo ďalšie demo. Vyzeralo to podobne ako keď prídete do kamennej predajne elektra a vyberáte si televízor – na väčšine beží rovnaký obraz, niekedy s rôznou úrovňou oneskorenia spôsobenou rozdielnym spracovaním obrazu toho-ktorého “vylepšujúceho” algoritmu v danom TV. Tento systém som pracovne nazval “Akvabely”. Malo to úspech. Zo 17 laptopov sa 14 predalo a ja som sa tak elegantne zbavil stále použiteľného “PC elektroodpadu”.

Čo ma teší absolútne najviac je výskyt mena nášho klubu v množstve produkcií, ktoré sa v súťažiach pobili o prvé miesta. Som nesmierne rád, že som mohol zažiť ten prerod zo začiatkov, pri ktorých sme sa akousi zaujímavou náhodou vyskytli prvý krát na Foreveri 7, kde som so zatajeným dychom sledoval, okrem iných produkciíí, demo Whole od CI5 na Spektre až po ročníky, kde chodím s hrdosťou, nemalou dávkou vzrušenia a spontánnou radosťou na pódium po ceny. Obrovská vďaka za to patrí všetkým vám – členom, priaznivcom a priateľom, bez ktorých by takáto symbióza nemala ako vzniknúť a dlhodobo fungovať. Fakt skvelý pocit zadosťučinenia.

Viac foto z Foreveru nájdete ako vždy v skvelých albumoch od Krupkaja.

Posledný marcový víkend sme sa zúčastnili na AnimeShow v DK Ružinov v Bratislave.

Zastihlo nás tam príliš chladné počasie, keď bez vyhrievaného spodného prádla bol problém ranné a večerné hodiny v stane prežiť. Prvý deň to bola naozaj rýchloobrátková záležitosť. Nikto na podchladených plastových stoličkách neobsedel viac ako pár minút, takže rozhodne sa nepodarilo prejsť ani prvý level ktorejkoľvek spustenej hry. Na funkčnej retrovýstavke sme opäť mali zastúpené klasickú zostavu Spectrum, Didaktik, C64 a Atari. Pridal sa aj PMD 85-2 a zrepasovaný MSX Toshiba HX-21.

Druhý deň akcie už bola teplota o čosi príjemnejšia a návštevníci sa zdržali aj dlhšie. Zastavilo sa aj zopár pravidelných návštevníkov aj niekoľko známych. Jeden z nich – Bobo poslal binárku raycastera pre PMD85, tak sme ju na akcii vyskúšali na živom železe. Tento engine medzi klasickým “Maze” a “Wolfensteinom” je zaujímavý ako koncept, ale bude to chcieť ešte dlhú cestu k nejakému reálnemu využitiu. V sobotu sa na ostatných počítačoch točili stálice – od PacMana, Pacmanie, Donkey Konga, Bubble Bobble, River Raid až po novo portovaný Vlak na PMD od Libora Lasotu. 

V nedeľu sa na stánku ukázalo asi najmenej návštevníkov. C64 a Atari vystriedal ZX81, ktorý priniesol Otis, snažil  sa na ňom naprogramovať nejaké pekné pseudografické logo akcie, ale počas prestávky na kávu sa mu niekto ku kompu priplížil a resetol ho. Samozrejme zálohu nemal, tak bol trochu rozladený zo vzniknutej situácie. Na verejných akciách žiadny softvér ale ani hardvér totiž nie je v bezpečí. V popoludňajších hodinách sa počet návštevníkov prudko redukoval. Čoskoro nastal čas na balenie a rozlúčku s akciou.

Druhý aprílový víkend som vyrazil do Vrbic, na akciu Sharpistov ako jediný slovenský účastník. Prvý večer bol ako zvyčajne socializačný, takže sme v družnej atmosfére stiahli popri pokece fľašku rumu. Po zvyšok akcie sa už potom makalo na plné obrátky. Sindikátsky kútik zastúpený Pavlom Vymetálkom, Martinom Černým a mojou maličkosťou sa intenzívne venoval sercp na všetky spôsoby. Ja som tiež rozložil nepredané akvabely z Foreveru a niektoré uštipačné poznámky ako s toľkými monitormi budeme riadiť aktuálnu vesmírnu misiu NASA počas obletu mesiaca, som sa tváril, že nepočujem. Na chvíľu som mal zapnutý aj OneChipBook – čo je “laptopová” verzia 1chipMSX, ale napriek tomu, že je to pôvodom rovnako japonský počítač ako Sharp, miestne osadenstvo veľmi nenadchol. Naopak, na akcii sa mi podarilo získať parádnu novú klávesnicu k TNS HC-08, ktorú pôvodne doniesol Honza Kučera ako darček pre nášho hostiteľa. Ten ju však slušne odmietol, že takú verziu TNS nevlastní a nemá ju teda ako využiť. Mne sa práve týždeň pred akciou dostala jedna takáto mašina pod ruky – konkrétne na opravu – a vcelku sa mi zapáčila. Tak prečo nezačať stavbu repliky práve klávesnicou. Dúfam, že podrobnejší report z tejto akcie aj s fotkami sa čoskoro objaví na stránke Martina Lukáška 8bity.cz.

Predposledný aprílový víkend sme absolvovali Slavcon. Bola to naša premiéra so stánkom Sindikatu a myslím, že sa vcelku vydarila. Rozbalili sme tam hlavne (česko)slovenské kúsky – Didaktik M a PMD 85, no samozrejme sa našlo miesto aj na spektrá či ratirnejší MSX. 

Počas troch dní trvania akcie sa pri nás zastavili starí známi, ale aj úplne nové tváre. Na stánku sme mali občas zabraté všetky stoličky aj stroje naraz a asi najväčšiu výdrž preukázala dvojica hrajúca Snake Escape, ktorá sa vrátila aj niekoľkokrát počas akcie, aby mohla medzi prednáškami a iným zaujímavým programom, zdolať zopár ďalších levelov. 

S Ub880d, ktorý mi sekundoval počas všetkých troch dní, sme čas využili aj na nejaký menší brainstorming ohľadom Maťa, do ktorého sme sa kedysi chystali pripraviť ColorAce, ale už nás medzitým niekto predbehol, tak sme skúsili dotiahnuť aspoň plánovaný farebný výstup v štýle PMD 85-3, bez farebného esa v rukáve. Zadarilo sa. Ub880d dodal monoskop upravený na Maťa, ktorý sa po pridaní dvoch diód do pôvodne rozpracovaného zapojenia, začal správať podľa očakávaní.

Interiér chodieb Fakulty architektúry STU poskytol rozhodne príjemnejšie zázemie ako premrznutý stan na AnimeShow, no žiaľ ma mierne vystrašilo správanie sa niektorých menších detí, ktoré voľne pobehovali po areáli a zrazu sa zjavili na stánku bez rodičov. Sadli si za 40 a viac-ročné počítače a začali búšiť do klávesnice ako o život. Zrejme si neuvedomili, že to nie je kancelárska klávesnica za pár EUR, ale súčasť historickej techniky, ktorá si zaslúži patričný prístup a ak tomu niekto nerozumie, tak si to buď nechá vysvetliť, alebo dá od toho ruky preč. Navyše to bolo veľmi čudné správanie aj z toho dôvodu, že každému prichádzajúcemu návštevníkovi som vysvetlil, že hra sa ovláda joystickom a klávesnica je iba na spustenie hry s čím im zakaždým rád pomôžem. Decká som samozrejme napomenul, ale pravdupovediac by som ich radšej rovno odovzdal rodičom, keby som ich dokázal niekde na akcii nájsť a keby sa oni naopak unúvali zaujímať sa o vlastné ratolesti.

Napriek tomu, že som bol vždy veľkým odporcom vystavovania a prezentovania emulátorov – hlavne tých, ktoré nemajú podobu pôvodného počítača – vďakabohu za The Spectrum, v tomto ohľade – aktuálna skúsenosť ma naučila, že vzhľad funkčných dobových kusov techniky ocenia naozaj iba vybraní fajnšmekri a ostatným bude stačiť  “honit panáčka po obrazovce” (aby som citoval slová klasika) aj na nejakom lacnom ARM emulátore s napodobeninou dobového joysticku, ktorá sa dá stále ľahko nahradiť v prípade poškodenia či úplného zničenia.

Nemyslel som, že to niekedy poviem, ale po aktuálnej skúsenosti asi naozaj “toastrack partí do vitrínky, a nie do pazúrov nevďačnej verejnosti”.

Víkendy plné osembitových zážitkov budú pokračovať aj v máji (SmolCon) a začiatkom júna (DRCon). To som ešte plánoval pomedzi to Záhradkon v prípade priaznivého počasia alebo iba naše klasické stretnutie. Nuž ako zvykne hovoriť nemenovaný člen klubu “A kedy to mám všetko stihnúť?!” 🙂

Tak zase niekde niekedy nabudúce,
Ikon