Februárové stretnutie Sindikatu prebehlo v komornej, no o to produktívnejšej atmosfére. Fyzicky sa nás zišlo päť – UB880D, Otis, Martin Chabada, Peťo Pullman a ja. Vzdialene sa pripojili OK1VHB (Martin Černý) a Tornado. Kombináciu s on-line sme minule vynechali pre pomerne slabý záujem, no opäť sme sa k nej vrátili na naliehanie zúčastnenia-sa-chtivých členov. Čiastočne sme tak v obnovenej premiére mohli absolvovať aj vzdialenú diagnostiku hardvéru.
Nosnou témou bol Uzebox, kde sme sa venovali najmä skúšaniu spúšťania hier z SD karty. Testovanie ukázalo, že samotná funkcionalita je použiteľná, no nie vždy úplne spoľahlivá, čo otvorilo diskusiu o možných príčinách. Venovali sme sa nestabilite obrazu v hornej tretine displeja – mohol by ho spôsobovať overclock mikrokontroléra na 28 MHz? Táto možnosť sa javí ako pravdepodobná, no bude si vyžadovať ďalšie experimenty na iných TV vrátane CRT aj pripojenie iného zdroja ako impulzného, ktorý môže sám o sebe vnášať rušenie. Okrem toho sme skúmali kompatibilitu SNES ovládačov, konkrétne rozdiely medzi verziami s čiernym blob čipom a variantmi založenými na klasickom posuvnom registri (4094). Ukázalo sa, že s prvými z nich sa Uzeboxu fungovať nechce, pričom druhé akceptuje.
Ďalej sme riešili ovládače pre The Spectrum, pričom sme testovali rôzne joypady a joysticky. Osobitne sme sa zamerali na originálny „The Gamepad“ v čiernom prevedení a žltý Pac-Man edition joystick s dvojitým donglom (USB aj Canon 9). Obe zariadenia fungovali podľa očakávaní, pričom zaujímavejšie boli testy s dvoma bežnými gamepadmi, ktoré neboli primárne určené pre The Spectrum. Tie sa síce správali konzistentne, no nepodarilo sa na nich identifikovať „špeciálne“ tlačidlá dostupné na originálnom “The Gamepade”. Po pripojení k PC sa pritom správali úplne štandardne, čo naznačuje obmedzenia na strane implementácie podpory v samotnom The Spectrum. V praxi to vyzerá, že si to „zamkli“ na nejaké konkrétne typy ovládačov.
Následná diskusia sa presunula do trochu filozofickejšej roviny – čo robiť so staršími iPadmi, ktoré už výrobca považuje za EOL. Rozoberali sme možnosti ich ďalšieho využitia, najmä v kontexte retrocomputingu. Padli úvahy o inštalácii ľahkého Linuxu alebo inom spôsobe „odomknutia“ zariadenia tak, aby mohlo slúžiť napríklad ako emulačná platforma pre osembitové systémy. Realita je však zatiaľ limitovaná uzavretosťou ekosystému a technickými prekážkami, takže ide skôr o výzvu do budúcna než okamžite realizovateľný projekt.
Potom sme sa pozabávali s Tornadom na diaľku a pustili sa do diagnostiky závady v napájacom zdroji veľkého (približne 60″+) televízora. Snažili sme identifikovať problém na základe viditeľných symptómov a dostupných meraní. Aj keď sa v takomto krkolomnom usporiadaní nepodarilo dospieť k definitívnemu záveru počas stretnutia, dokázali sme zúžiť okruh možných príčin a nasmerovať ďalšie kroky diagnostiky. Doklepli sme to celé s Tornadom nakoniec až na Foreveri.
Trochu rozptýlenia od osembitov nám zabezpečil Peťo Pullman, ktorý doniesol viacero dosiek PP06 na prezretie a následnú opravu. Na samotnom stretnutí sme sa im síce detailne nevenovali, no stali sa mojou „domácou úlohou“. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o časovo náročnú záležitosť, ktorá ma celkom úspešne zamestnala prakticky až do Foreveru.
Neoddeliteľnou súčasťou stretnutia bol aj spoločný obed, ktorý sme – v súlade s tradíciou – absolvovali v reštauračnej časti nákupného centra. Ako zvyčajne to bol na priestor na neformálne diskusie, výmenu skúseností a mierne odbočenie od striktne technických tém.
Aj tentokrát to bolo vydarené a plodné stretnutie. Podarilo sa nám prebrať viacero zaujímavých okruhov, otestovať rôzne zariadenia a zároveň si užiť spoločný čas osobne ale aj online.
Teším sa na budúce,
Ikon