Septembrové stretnutie prebehlo v miernom prítmí, ale o to viac zažiarili účastníci.
Klubovňu som otváral v dohodnutú dobu a nejaký čas som si v nej posedel sám. Počas čakania na ďalších účastníkov som odbehol na infostánok vyreklamovať, že veľká neónka pod stropom nesvieti a dajú sa zapnúť iba pomerne slabé lampy tesne nad stolmi. Nie veľmi ideálne riešenie do miestnosti, kam nemá prakticky ako preniknúť denné svetlo okrem presklených dverí.
O pár minút po reklamácii dobehli do zasadačky dvaja chlapíci, preskúmali situáciu so svietidlami, niekoľkokrát pošťukali vypínačmi a zhodnotili, že tú neónku dnes nikto nevymení a dve 5W LED žiarovky nad stolmi nám musia stačiť, lebo silnejšie nemajú, takže ich tiež nevymenia. Nuž služby ako by to bolo zadarmo a veru nie je.
Mávol som nad ich prístupom rukou ako sa postupne sa začali objavovať účastníci stretnutia, konkrétne medzi prvými to boli Beus a Martin Chabada.
Bez nároku na správne poradie ďalej prišli Ub880d, Loki, Otis a jeho syn Alan a tiež Čižo.
Zasadačku sme tak využili na plnú kapacitu ôsmych sedadiel. V prípade, že by sa k nám chcel niekto ďalší pridať, nebolo by možné zohnať dodatočné kreslá z okolia, lebo zvyšok coworkingu bol v nejakej čudnej prerábke a vedľajšie “telefónne búdky” boli opáskované a bez nábytku.
Zo začiatku som trochu bojoval s lacným čínskym projektorom, na ktorom som mal v pláne pustiť tématický film získaný v kampani Kickstarteru s názvom Ctrl AI Delete od Jasona Bradburyho. Moje snahy o audiovizuálny podmaz však neboli korunované úspechom. Hoci obraz bolo ako tak na bielej stene vidieť, audio takmer nebolo počuť, lebo projektor má reprák ako z laptopu – nejaké malé chrchlátko. No a keďže bol film bez tituliek, nebolo možné bez zvuku pochopiť dej filmu a mať z toho aspoň nejaký zážitok. Radšeh som to zbalil, aby som tým nerozčuloval seba ani ostatných.
Loki zabezpečil doobedné pohostenie dodávkou pečivového záhryzu z prevádzky pekárne Minit sídliacej rovno pod schodiskom k zasadačke. Následne rozložil veľmi hlbokú zostavičku profesionálneho štúdiového CRT monitora ku ktorému pripojil C64 Ultimate. Padlo vhod, že Beus sediaci oproti nemal so sebou žiadny harvér, lebo by sa z jeho strany stola vošla ledva kalkulačka, alebo možno ZX81, ale bez monitora 🙂
Zato Martin Chabada na nás vytiahol ďalšiu novú hračku s názvom M5Stack Cardputer, ktorá zaujala primárne svojou titernosťou a praktickou neužitočnosťou kvôli mikrodispleju a mikroklávesnici. Nuž ale je to skladné, úhľadné a symapatické zariadenie, hodné povšimnutia každého hackera.
Ub880d sa venoval prechádzaniu niektorého pokračovania Dizzyho na svojom ZX Une, ktoré pôvodne priniesol na účely merania sériovej komunikácie osciloskopom. K tomu sme sa nakoniec nedostali, lebo sme zhodnotili, že nemáme dostatok prepojovacích vodičov ani bezkontaktné pole, do ktorého by sme ich mohli zapojiť, aby sme mohli bezpečne merať priebehy. Neskôr testoval na tejto platforme aj jadro C64 a dal na rady Lokiho ako pripojiť obrazy diskov a niečo užitočné alebo zábavné a poučné z nich nahrať.
Po dobojovaní s projektorom som rozložil kufrík, v ktorom mám Nexta z KS1 kampane spolu so zabudovaným monitorom a pustili sme sa s Beusom do testovania nových Shrekových (MB Maniax) hier. Na chvíľu sme si požičali joystick od Lokiho, lebo môj QuickShot II už začína mať svoje muchy a neťahá do všetkých smerov pokiaľ sa naň dostatočne nepritlačí. Musím skonštatovať, že niektoré z jeho nových hier sú prudko hrateľné aj návykové. Graficky, efektovo aj hudobne je to príjemné, ovládanie niekedy nezodpovedá úplne mojim predstavám, no v princípe sa Shrek nemá za čo hanbiť. Zopár drobných chybičiek sa našlo napríklad v Next Hexagone sa pri prepínaní ovládania a obtiažnosti hry nápisy cez seba prekrývajú namiesto toho aby sa prepisovali, takže vzniká známy efekt OVER 1 z klasického Spectra.
Obed sme absolvovali opäť ako zvyčajne v miestnom stravovacom kútiku a zásoby doplnili v hypermarkete.
Alan sa vybláznil na svojom individuálnom installfeste, kde na starší laptop inštaloval nejakú zaujímavú distribúciu na desktopy nie práve mainstreamového operačného systému. Pod chvíľou s výhodou využil mnou prinesené náradie na drobné doladenie hardvéru.
Otis a Čižo uprednostnili sotfvérové vyžitie na moderných strojoch pred nami uprednostňovanými počítačovými prežitkami. Keď som predchádzal okolo Otisa, zahliadol som prehliadač s otvoreným StackOverflow a u Čiža zase Claude Code v príkazovom riadku.
Naopak Loki sa s vervou pustil do kódenia hanojských veží v Basicu a do konca stretnutia stihol pridať niekoľko spôsobov ovládania. Hra samozrejme počítala počet ťahov a čas strávený riešením problému. Ak som stihol správne vysledovať, tak Loki na tvorbu nepoužil ťaháky, ani PC a dokonca ani AI. Naprogramoval to len tak z hlavy. Klobúk dolu, pekná zábavka na nedeľné posedenie v zasadačke.
Stretnutie nám ubehlo v pokľudnom a tvorivom duchu veľmi rýchlo a na výstupe z parkoviska nákupného centra už bolo treba cvakať, lebo som o hodinu prešvihol čas bez platenia. Snáď vymyslia spôsob dobíjania kreditu v prípade prenájmu zasadačky, ako to majú v iných centrách napríklad v prípade návštevy kina.
Takže opäť niekedy nabudúce,
Ikon