Počet účastníkov stretnutia tentokrát dosiahol utešeného počtu dvanásť. Tém bolo neúrekom.
Klubovňu sme otvárali spolu s mBorikom, ktorý prišiel nahodený za gentlemana na natáčanie v RTVS (či STVR? No kto sa v tom má vyznať 😉 ). Práve pre túto plánovanú aktivitu sa s nami zdržal iba menšiu časť doobedia. Spracovanie natočeného materiálu vraj bude nejakú dobu trvať, tak som sám zvedavý, kedy si tento diel relácie SK Dejiny budeme môcť vychutnať.
Po príchode na miesto konania som rozbalil on-line aparatúru, čiže kameru a notebook, s ktorým sa spájame s našimi kolegami, ktorí nemohli prísť osobne. Z priestoru MZPRX sa pripojili úplne na úvod Martin No.1 a ku záveru Martin Černý.
Ja som sa pomerne intenzívne venoval prieskumu dvadsaťeurového “projektora” z nemenovaného čínskeho obchodu. Nádej, že by sa za túto cenu dala zohnať použiteľná pomôcka na naše aktuálne miesto stretnutí sa po niekoľkých hodinách a iteráciách konfigurácie začala rozplývať. Zistili sme, že je to zintegrovaný Google TV dongle s LED projektorom so slabým výkonom a rozlíšením. Zariadenie je ako-tak použiteľné na streamovanie existujúcich médií napríklad z YouTube. Je možné vzdialene nahrať súbor na zabudovaný OS a prehrať ho napríklad VLC. Akýkoľvek pokus o pripojenie iného Androidu a živé streamovanie odporúčanou aplikáciou končilo obrovským oneskorením medzi audiom a videom už po pár sekundách prehrávania. HDMI konektor na zariadení slúži na výstup (!) signálu na externý monitor napríklad a nie na pripojenie iného zdroja, ktorý by vedel tento zázrak zobraziť, ako by človek predpokladal.
Po pár mojich úvodných pokusoch sa objavil Ffg, ktorý nám intenzívne pomáhal s fotografickým a video záznamom. Priniesol si so sebou nejaký X-Box a Apple TV Box.
Martin Chabada si priniesol na hranie ďalšiu zo svojich SBC doštičiek, tentorkát s MC68008 s možnosťou behu CP/M 68k. Myslím, že nakoniec sa nepodarilo rozbehať pamäťové médium, z ktorého by sa dalo nabootovať.
Zastavil sa aj novoprichádzajúci Matej, ktorý ma pred stretnutím kontaktoval e-mailom. Chcel sa poradiť a porozprávať o počítači Maťo, ale ako neskôr vyplynulo, v zbierke má aj PP01, takže spoločných tém na rozhovor nájdeme určite viac.
Busy nám po príchode daroval svoju zbierku dobových čipov súvisiacich so spektrom. Sú to vzácnosti, ktoré sa už dnes inde ťažko zháňajú a poslúžia na opravy klubovej prípadne členskej techniky.
Čižo priniesol na opravu veľkú okrúhlu LED lampu, na doske ktorej sa kdesi počas cesty do klubovne uvoľnil SMD tranzistor v napájacom zdroji. Po jeho nájdení, osadení na správne miesto na doske sa lampa rozbehla a bolo možné znovu prepínať všetky jej režimy.
Loki si po príchode rozbalil a začal skúmať tlačiareň Citizen iDP-560CD. Je to ihličková tlačiareň ktorá umožňuje tlačiť dvomi farbami. Konkrétne v tomto prevedení to bola čierna a červená. Ako papier treba použiť klasickú rolku so šírkou 70mm. To nie je ale bežná súčasť secondhand retro predajov, tak sme sa museli uspokojiť s doma narezanými papiermi A4 na 3 zvislé pásiky. Skúmanie začalo vložením papiera a postupným stláčaním klávesy LF, potom bolo nutné stlačiť kláves SEL, čo znamená že tlačiareň je pripravená na vykonávanie príkazov posielaných z počítača Commodore 64 po sériovom kábli IEC. Pokusmi sme zistili že poslaním znaku CHR$(18) bude text invertovaný a CHR$(20) zmení farbu na červenú, CHR$(17) zmení znakovú sadu na malé a veľké písmená, inak sú to len veľké písmená a PETSCII znaky. Na širšie písmo treba použiť CHR$(1). Tieto módy ako napr. inverzia, farby alebo prepnutie znakovej sady platia pre celý riadok. Ďalšia podstatná vec pri ihličkovej tlačiarni je že koľkými ihličkami tlačí a že či je možné tlačiť ľubovoľnú grafiku. Tlačí sa siedmimi ihličkami a do riadku sa teda zmestí 240×7 bodiek. Grafika sa tlačí cez CHR$(27), CHR$(75), <počet stĺpcov>, CHR$(0) a následne X bajtov, pre každý stĺpec jeden. Bit číslo 0 je naspodku, bit č. 6 je hore. Problém ktorý sme ešte nevyriešili pri tlačení je ten, že každý riadok po vytlačení posunie papier o dva riadky, takže napr. QR kódy by sme s tým ešte tlačiť nemohli. Zdroje ale na internete sľubujú že je možné riadkovať iba po jednom riadku a tak napr. vytlačiť hard copy obrazovky. Túto vlastnosť sme už nestihli overiť nakoľko tlačiareň začala často hlásiť chybu a veľa krát ani nedokončila už overenú tlačovú úlohu. Vyzeralo to tak že sa dosť hriala. Napájanie sme mali upravené cez transformátor 220V na 110V nakoľko bola tlačiareň dovezená z USA. Pôvodne bola prevádzkovaná s Commodore VIC20. Ďalšie pokusy už v domácom prostredí dopadli ešte horšie, pretože niečo sa stihlo pokaziť a tlačová hlava sa posúvala maximálne iba jeden znak. Potom sa do poistkového neba poručila sklenená poistka 500mA, čo signalizuje že máme veľký problém ktorý si vypýta ešte veľa času na riešenie.
Otis a jeho syn Alan skúmali dosku Robika – sovietskeho ZX klonu, ktorú som priniesol na plánovanú diagnostiku, ale nakoniec sme sa na ňu iba pozerali, lebo som nezobral náhradné čipy a ani dostatok náradia. Dosku som potom dodatočne rozbehával po stretnutí niekoľko večerov. Vôbec to nebolo triválne a vyžadovalo si vo viac pozornosti ako by sme jej boli schopní a zrejme aj ochotní dať na stretnutí.
Ub880d sa rozbalil s laptopom a začal majstrovať nejaké softvérové kúsky.
Obed sme absolvovali klasicky vo food courte nákupného centra a po ňom sme dokúpili nejaké mlsoty a nápoje v miestnom hypermarkete.
Poobede som tiež testoval obdobu EasyCapu značky Tchibo, ktorú som zohnal na pezinskom blšáku za pár drobných – a to doslovne, pani predávajúca pýtala 2€. Nuž ale ovládače dostupné na verzii Linuxu nainštalovanej na mojom laptope neboli úplne kompatibilné a v obraze z Harlequina 128k sa objavovali značné poruchy zobrazovania.
Stretnutie bolo veľmi plodné, niektoré veci sme však počas neho nestihli a dorábali sme následne aj doma. Ale častokrát je dôležité to úvodné nakopnutie a pocit, že má s vami kto zdieľať spoločné nadšenie do niečoho sa pustiť. A to sa, myslím, podarilo maximálne.
Teším sa na budúce,
Ikon