Po mnohých rokoch sme sa znovu ocitli s klubom v Bratislave, čo prinieslo pozitívnu bilanciu počtu účastníkov, ale aj veľa zaujímavých tém.

Začali sme takmer na čas, len s pár minútovým meškaním. Lokiho som odprevadil pred zasadačku, aby odrážal nápor valiaciach sa fanúšikov a sám som sa vybral hľadať infostánok, kde som mal vyzdvihnúť kľúč od priestorov. Po zaplatení poplatku a následných pár minútach vybavovania a jednom telefonáte šéfovi sympatickej obsluhy infostánku, som sa k nemu dopracoval.

Na moje prekvapenie Loki zatiaľ veľa roboty nemal, žiadne davy sa na neho nevalili, počkal ma pred zasadačkou sám. Odobrali sme sa teda nazad do áut po veci, keďže sme predtým zhodnotili, že ich nemá význam brať kým nebudeme mať potvrdený prístup do priestorov.

Dvaja sme hneď obsadili 2 stoly z troch, ale následne s príchodom ďalších účastníkov, sme sa vedeli uskromniť a v pohode sme sa do priestoru vošli. Dokopy nás bolo v najväčšej “špičke” deväť. A aj keď má zasadačka kapacitu 7 ľudí, Busy operatívne priniesol ďalšie kolieskové kreslá zo susediacich “telefónnych búdok”.

Zoznam všetkých účastníkov bol nasledovný: Loki, Ub880d, Otis, Martin, Richard, Stano, Busy, nový návštevník Laco a ja. Na krátky okamžik pred obedom sa objavil aj Robo, ktorý mi priviezol nejaké neosembitové zariadenie na neskoršiu diagnostiku, ktoré sme do zasadačky radšej neťahali.

Zo začiatku som sa zameral na test prenosných tlačiarní, veď kto by už so sebou na akcie ťahal nejaké objemné 9- alebo 24-ihly, keď treba núdzovo niečo vytlačiť.  Konkrétne som mal k dispozícii dve. Jedna z nich bola Timex Sinclair 2040 (týmto ďakujem Richardovi za zápožičku a odvahu ju zapnúť) a druhá modernejšia Sanei Electric BL-112 II, ktorá má primárny interface Bluetooth, ale dá sa prepnúť na sériový port. To vieme s výhodou využiť v kombinácii so ZX Interface 1 (IF-1), SIF-om alebo Spektrami so vstavanými sériovými portami napr. +3.

Pri TS 2040 sme si neboli celkom istí ako môže fungovať aj so ZX81 aj so ZX Spectrom, keď majú obe rozdielnu zbernicu. Po nahliadnutí do schémy sme zistili, že zo zbernice má pripojené naozaj iba signály, ktoré sú zhodné na oboch počítačoch. Mohli sme tak vyskúšať tlač aj na ZX81.

Pozrime sa teraz na vlastnosti, ktoré ponúka TS 2040:

• Originalita 
• Dnes už dosť neštandardný zdroj 24V AC (ktorý sme operatívne nahradili 24V DC, lebo sme v schéme zistili, že na vstupe je aj tak Graetz – viď obrázok nižšie)
• Samostatné pripojenie na zbernicu
• Priechodná zbernica fungujúca iba pre ZX81 – výstupný konektor je užší
• Tlačiareň aspoň trochu kompatibilná s divMMC – viď. nižšie
• Narozdiel od pôvodného ZX Printera, tento používa bežný temopapier a nie špeciálny ťažko zohnateľný elektricky vodivý papier potiahnutý tenkou kovovou vrstvou

Druhá BL-112 sa vyznačuje nasledovnými parametrami:

• Vstavaná batéria
• Napájanie bežne dostupným zdrojom 9V / 1A
• Na zbernicu pripojiteľné len cez sériový interface (IF1, SIF atď.)
• Po nastavení rýchlosti výstupu, priama podpora tlače z ROM IF1 alebo ZX +3
• Funguje LPRINT a LLIST. COPY v spojitosti s IF-1 neurobí nič, na +3 však začne chrliť kvantá náhodne popísaného papiera
• Šírka tlače pri nastavení emulácie 24-ihlovej tlačiarne je 64 znakov
• Šírka papiera 112mm je neštandard oproti bežným termo tlačiarňam a väčšina obchodov tento rozmer nemá skladom

Inicializácia tlače v Basicu sa realizuje nasledovným programom:

10 FORMAT “t”;9600
20 OPEN #3;”t”

V takomto prípade bude fungovať aj LLIST, ktorý tokeny v rozsahu 128-255 správne rozoberie na jednotlivé ASCII znaky a následne pošle na výstup. Ak sa zincializuje takto:

10 FORMAT “b”;9600
20 OPEN #3;”b”

Bude interface posielať znaky na tlačiareň binárne a nedôjde k prekladu kľúčových slov.

Na +3 je inicializačná sekvencia nasledovná:

10 FORMAT LINE 9600
20 FORMAT LPRINT “r”
30 OPEN #3,”p”

Na stretnutí sme mali na testovanie dve pluská resp. Deltu bez nálepky a plusko, jedného Harlequina 128k 2G a jeden IF1. Omylom som zistil, že som zbalil adaptér 7,5V / 2,4A namiesto 9V / 2A. Oba mám upravené na správnu polaritu, nuž ale oba vyzerajú ako by ich jedna mater mala a ľahko sa zamenia. Na bežnú prevádzku počítača, hoci aj s divMMC, rozdiel v napätiach nemá vplyv na činnosť zostavy a funguje rovnako dobre s obomi. Výhoda nižšieho napätia samozrejme spočíva v nižších tepelných stratách na chladiči stabilizátora a tým pádom predĺžení životnosti prívodov membrány. Už skôr som však zistil, že IF-1 je vhodné prevádzkovať na zdroj 9V a viac, a to hlavne v prípade, že je pripojený aj Microdrive. Dôsledok “napäťovej podvýživy” sme zistili už na stretnutí – interface s tlačiarňou nekomunikoval. Príčinu som dopátral až dodatočne, keď som analyzoval schémy IF-1 a zbernicového konektoru ZX. Kľúčovým je zbernicový signál 23A označený 12V AC, ktorý je priamo ťahaný z meniča, z kolektora TR4. Ten pokračuje v IF-1 cez kondenzátor na dve diódy, ktoré sú následne zapojené na -12V signálovú vetvu.

Harlequin menič nemá a preto akákoľvek snaha o komunikáciu po sériovej linke skončila skôr ako začala.

Výhoda originálnej tlačiarne TS 2040 je v možnosti použiť ju aj pri zapojenom divMMC, ktoré musí byť na zbernici prvé. Počas práce s SD kartou sa však na tlačiareň posielajú náhodné zhluky bajtov kvôli kolízii portov a samozrejme neúplnej adresácii ZX Printera. Kópiu obrazovky z nahratého z SD karty sa však finálne podarilo vytlačiť. Tomu hovorím skĺbenie technológií dvoch tisícročí.

Po testoch tlačiarní prišla na rad diagnostika Lacovho pluska. Počítač bol zachránený pred večnou skazou v akomsi zbernom dvore a bol chudák v rozbitej krabici, no doska to vcelku prežila. Keďže sa na už upravenom kompozitnom výstupe neobjavili farby, padlo podozrenie na menič. Meranie napájacích vetiev preukázalo, že tam nie je ani -5V ani +12V, takže logicky som išiel po oboch tranzistoroch TR4, TR5, C46, C74. Všetko z toho vyzeralo byť dobré aj keď TR4 bol vymenený za akýsi xx288, TR5 bol originál ZTX213, zbežne som zmeral aj pasívy, ale len v doske bez vyberania a čo som si až tak nevšímal bola cievka, aj keď som ju neskôr podozrieval. Ale ruku na srdce, ako často je problémom meniča cievka? Po pár výmenách tranzistorov TR4 a TR5 rôznymi náhradami, ktoré som našiel v boxoch (BC640, 2N390x, BC54x atď.), sa situácia nezlepšovala, tak som zhodnotil, že to bude najlepšie dokončiť v teple domova po stretnutí. Až tu som zistil, že tri vývody cievky boli v skrate a posledný štvrtý nebol spojený so žiadnym z ostatných pinov. Podrobnejšia analýza ukázala odtrhnutý jeden z výstupov a skrat medzi vinutiami. Previnutie na prvý pokus nevyšlo, pretože som si nepoznačil začiatky a konce vinutí. Na druhý pokus to zabralo a menič ožil. Počas procesu prevíjania som k tomu našiel aj dobrý návod.

Martin poctivo študoval dobovú publikáciu, ktorú som priniesol – Budúcnosť je už dnes autora Antona Hykischa. Keď predčítal nahlas, celkom sme sa pobavili na citátoch skorej perestrojky, ktoré sa jemne snažili kritizovať režim výrazne zaostávajúci v oblasti výpočtovej techniky oproti vyspelému svetu.

Loki najprv sám a neskôr s Otisom merali, diagnostikovali a snažili sa opraviť Commodore VC-20. Problém bol v nestabilnom kryštáli, ktorý občas nabiehal na tretiu harmonickú. Keďže sa jedná o PAL verziu počítača, jeho frekvencia mala byť 4.433619MHz, ale sem-tam ulietal na 13,3 MHz. Najbližšia hodnota, ktorú som mal v zbalených súčiastkových boxoch bola 5 MHz. Chlapi ju tam pokusne osadaili čím prišli o nejaký zmysluplný video výstup, ale zase potvrdilo sa, že tento kryštál nabieha spoľahlivo a neladí sa na tretiu harmonickú. Lokimu som po stretnutí dodal správnu hodnotu, ale neskôr mi ešte hlásil, že počítač má aj iný problém, keď sa po zapnutí neobjavia v obraze pohybujúce sa pruhy ešte pred inicializáciou Basicu. Možno pamäť?

Richard riešil aktualizáciu Agon Light2 osadený eZ80. Plánoval tam dostať nový firmware, len potreboval podľa návodu dva prepojovacie kábliky na pinové lišty, tak sme nejaké zbúchali. Nepriniesli však očakávaný efekt, lebo pri aktualizácii sa krabička úspešne brickla. 🙁  

Ub880d mal chvíľu zapnutý laptop, ale tuším na ňom iba relaxoval a niečo hral. Žeby v súčasnosti tak populárneho ducha Johnyho? 

Stano so Busym celkom intenzívne debatovali o dobových floppy radičoch ku ZX a tiež sme sa odhodlali otestovať ZX VGA Joy a jeho problémové spracovanie borderu. Busy pozná presné časovanie svojich dem, takže mu bolo hneď jasné, že sa každý “mikroriadok” borderu sampluje v interface iba raz zrejme na začiatku a tým pádom texty vypisované vo vrchnom borderi, sa zlievajú do jednoliatych liniek na každom “mikroriadku”.

Stano tiež doniesol jedno plusko na diagnostiku a opravu. Podobne ako v prípade toho Lacovho, ani tu nenabehli farby, ale dôvod bol prozaickejší – vadná 4116 v oblasti videoram, ktorá sa enormne prehrievala. Našťastie už bola pod ňou pätica, takže sme ju len vymenili za inú a počítač sa rozbehol.     

Niektorí si odskočili aj zamastiť karty v sedačkách pred okupovanou zasadačkou.

Na dvere nám zaklopal aj jeden náhodný okoloidúci, ktorého zaujal náš plagát vyvesený z vonkajšej strany. Následne nazrel do zasadačky, pochválil sa, že má doma odložený Sinclair ZX Spectrum+, ktorý bol počítač jeho detstva. Následne zhodnotil, že sa oplatilo odbehnúť si na WC práve v okolí nami prenajatej zasadačky. 😉 Vymenili sme si kontakt a uvidíme ako sa to bude ďalej vyvíjať.

Úplne na záver sme zapli ešte aj ZX Spectrum Next a Loki sa pokúsil prekonať svoj rekord zo stredy v Night Knight. Nevyšlo to, takže lámanie rekordov zas nabudúce.

Online prenos z nových priestorov sme tentokrát neriešili. Potrebovali sme zistiť ako to tam  vyzerá, aké sú možnosti pripojenia na internet a nebral som ani webkameru a handsfree Jabru. Nabudúce to možno skúsime.

Obed sme realizovali každý podľa svojho gusta v rámci foodcourtu v Avione a keď sme si každý vybrali to čo nám chutí, stretli sme sa pri jednom veľkom stole a zjedli to spoločne. Teda vlastne každý to svoje, čo mal na tanieri. 😉

Myslím, že priestory sú vhodné, aj keď sa občas zdalo, že by sa zišli o niečo väčšie, ale dobrých osembitových fanúšikov sa predsa všade veľa zmestí. Dúfam, že si to tam čoskoro zopakujeme.

Teším sa na skoré repete,
Ikon