V ostatnom čase som zaregistroval, že zrejme s pribúdajúcim vekom, množstvom vecí v dielni alebo len nedostatkom cviku kvôli nepravidelnosti stretnutí mi vypratanie a poľudštenie priestoru, v ktorom sa odohrávajú, jednoducho trvá dlhšie.

Vypratanie 35 úložných boxov – prevažne prepraviek a banánových krabíc – som začal dva dni pred stretnutím. Ďalší deň som vypratal veci zo stolov a vysávanie som ledva stihol pred plánovaným časom začiatku.

To sa už prvý virtuálny účastník Pavel (aka pvym) dožadoval zverejnenia URL na on-line pripojenie. Počítač som zapínal pár minút po 9:30 a lovil v kalendári staré pripojenie na Jitsi, ktoré sme “zrecyklovali”. Podarilo sa a s Pavlom sme sa po drobných peripetiách s technikou (kamera, repro, mikrofón) dokázali spojiť. Neskôr sa na online pripojil ešte mBorik a tým výpočet onlajnistov pre toto stretnutie končí.

Pavel sa zabával v podstate počas celého dňa projektom ovládačov na vysokozdvižné vozíky. Nebolo sa čomu čudovať, štátny sviatok a pocit, že si môžeme robiť aj nepracovné veci sme mali len tu na Slovensku. V Čechách sa makalo 🙂

Po úvodnej chvíli klábosenia s Pavlom sa ozvali prví fyzickí návštevníci. To zvonili nováčikovia Ján so synom Pavlom. Rozložili sa na centrálny stôl so zaujímavými exponátmi. Priniesli na stretnutie zbrusu nové Didaktiky – jedno M-ko a jeden Kompakt. Ján dal totiž vyrobiť niekoľko-kusové várky dosiek podľa návrhov pracne ručne prekreslených z pôvodných . Obe mašinky boli predvedené ako – bez pripojených periférií – funguju k plnej spokojnosti svojho konštruktéra. Pri teste Kompakta s pripojením viac ako jednej periférie, konkrétne kombinácia Melodik a divIDE systém spadne pri snahe o spustenie “RUN”.

Vyskúšali sme rôzne kusy interfejsov, ale výsledok bol pri všetkých testovaných konfiguráciách rovnaký. Pri predĺžení zbernice je zjavne systém náchylný na jej záťaž.

Nemal som poruke voľný overený CPU od NECu, takže som rozobral môjho Harlequina, a vybral z neho D780-1, ktorý sme následne osadili to Kompakta. Test však dopadol rovnako, hocí mnohým z nás sa zdá, že práve tieto japonské procáky majú najlepšie výsledky pri testoch stability po pripojení rôznych “kombajnov” – čiže nekonečných predlžovačov zberníc. V tejto konkrétnej situácii však nepomohol. Dospeli sme k záveru, že to zrejme bez posilovača zbernice nebude mať ďalej testovať. Ján sa hneď po stretnutí pustil do návrhu. V princípe sme uznali, že netreba vymýšľať koleso, ale bude jednoduchšie “zrecyklovať” čo už dávno mala vyriešené mechanika D40.

Čo čert nechcel, pri laborovaní s Kompaktom a vyberaní NECu z pätice v Harlequine sa mi na nej vytiahla a zlomila jedna nožička. Nečudo, veď to bola najlacnejšia obyčajná pätica z TME, ktorej kontakty vydržia tak 2-3 zasunutia a vybratia švábu, takže som sa mal chvíľu čím zabávať, kým som ju vymenil za precíznu.

Ďalší fyzickí návšteníci, ktorí dorazili na stretnuie boli – bez nároku na poradie – Otis, Ub880d, Martin aka mATARIn a Čižo.

S mATARINom sme okrem zdolávania piviek – keďže konečne raz nešoféroval a to aj napriek tomu, že dorazil autom v rámci zachádzky z dovolenky v neďalekom Senci – riešili brainstorming o ďalšom vývoji PMI-80 Uno. Do hry prichádza externá klávesnica so štandardným “kalkulačkovým” rozložením kláves pre numerickú časť a dostatok kláves na ďalšie povely, následne aj 14 alebo 16 segmentový displej. Výmena Arduina za Martinove obľúbené ESP-8266, ktoré by hravo zvládlo emulovať aj Z80.

Ub880d drtil nejakú novú gamesku na TT-GO VGA ZX Emulátore s podporou emulácie divIDE. Ak ma pamäť neklame, toto už bola novšia verzia emulátora ako sme videli na DR Cone a dostali sme ju nakoniec aj na USB kľúčiku, aby sme si ju vyskúšali sami na našich TT-GO. Priznávam, že som sa k tomu zatiaľ nedostal

S Otisom sme sa konečne dostali k testovaniu zvukového interface pre QL s nápaditým názvom QSound QPrint. Problémy, ktoré pri oživovaní zaznamenal boli spôsobené tým, že poctivo následoval zoznam súčiastok a osadil tak 32k EPROM podľa neho, čo sa však ukázalo ako nesprávne riešenie. Trápenie nám ukončila 28C64, ktorú sme vymenili namiesto pôvodnej 27256. Jeho kus nám už robil radosť. To sa však nedalo povedať o tom mojom. Postupným prehadzovaním čipov sme sa dopracovali k zdroju problému – MH74ALS03, keď sme ju vymenili za SN74LS03 alebo len za obyčajnú MH7403 tak sa aj moja doska rozbehla.

Merali sme aj zdroj k Didaktiku Gama, kde sme chceli spustiť diagnostiku. Aj keď boli na výstupe zdroja naprázdno správne napätia, Gama nenabehla. Nezasvietila sa ani LED, takže padlo podozrenie na zhorený tranzistor alebo Zenerku v obvode stabilizátora. Stretol som už aj s tým, že neúmerne stúpol prechodový odpor tienených káblov od zdroja, zrejme kvôli oxidácii vodičov a napriek správnym napätiam naprázdno sa pri záťaži znížili na desatiny voltu.

Ak ma pamäť neklame, k rozobratiu Gamy sme sa nedostali, takže sme túto teóriu nemohli overiť a nechali sme to na ďalšiu príležitosť.

Otis tiež priniesol zopár ISA kariet na otestovanie a prípadné zabudovanie do novopostavených 386/486, ktoré začínajú byť aktuálnou retro platformou. Či už sú to Pentiá I alebo II v Slote 1? Kto sa v tom má vyznať? Ako by to bolo včera čo som takéto mašiny skladal ako aktuálne kompy v ‘90-tkach. A už je to tu zas 🙂

Na obed sme mali špekáčky so slaninkou a cibuľkou pečené v rúre a podlievané pivkom. Trochu iný recept na aký sme zvyknutí z DRconu, ale bolo účastníkmi potvrdené, že ani toto nemalo chybu. Niektorí si pridali aj dvakrát. Dúfam, že padlo na úžitok.

Čižo sa zastavil iba na krátko aj preto sme mu s Martinom zabudli spomenúť nasledujúce pivo naplánované na štvrtok, ktoré sa dohodlo predtým ako prišiel.

Schyľovalo sa k večeru a postupne sme balili a mnoho účastníkov sa vytratilo. No zdravé jadro sa po ukončení dielenskej činnosti presunulo na večeru do neďalekej reštaurácie “Pod hruškou”. Tam sme si vychutnali miestne hambáče a iné špeciality pri veľkom stole spolu s Martinovými spolu-dovolenkárm

Počas celého stretnutia sme si užili veľa kecania, zábavy, smiechu a pohody.

Teším sa nabudúce,
Ikon