Pravdepodobne skratka SP znamenala podľa pôvodného autora či autorského tímu úplne niečo iné, ale o tomto dlho stratenom počítači doteraz kolovali iba chýry. Poďme sa teda spolu pozrieť čo je to vlastne zač.

Závody výpočtovej techniky v Banskej Bystrici sú nám – koncovým užívateľom – z osemdesiatych rokov známe hlavne produkciou počítačov PP01 až 06. Že pred touto radou sa ZVT už snažilo uspieť v oblasti stolných počítačov niečím iným som dlho ani len netušil. Dokonca ani slávne svetové vyhľadávače toho o skoršej tvorbe z produkcie ZVT veľa nevedia. Našťastie sa objavili fotky z výstav retro počítačov organizovaných občianskym združením SMEP etc. pod vedením pána Jula Ormisa a na nich sa vedľa TP8 (SPU-800), ktorá mala korene ešte z konca 70-tych a rozhodne sa nepodobala na stolný počítač, objavil aj SP830. Krémovo-tmavohnedý fešák s robustnou klávesnicou a vlastným Č/B monitorom v neprehliadnuteľnom hliníkovom tele. Čo sa v ňom však skrýva? Prečo u nás neuspel? Prečo sme sa v Dome pionierov nehrali na ňom, ale na omnoho slávnejších PMD-čkach?

Pokúsim sa načrtnúť môj pohľad na vec, preto prosím neberte ďalšie riadky ako všeobecnú “praudu”.

Nevýhodou je, že po 40 rokoch je už dosť problémové zohnať ľudí, ktorí by mali s projektom niečo spoločné. Mnohí sa stratili vo víre dejín a niektorí žiaľ už aj odobrali na onen svet.

Príbeh počítača vraj začal keď istý pražský inžinier obiehal jednotlivé podniky v republike a hľadal niekoho, kto jeho zlepšovací návrh zoberie do výroby. V ZVT sa toho nakoniec ujali a opakovanou výrobou prototypu vyrobili približne 50 kusov. Takýto spôsob údajne nespĺňal ani definíciu prototypovej série. Onen inžinier veľmi trval na tom, aby sa vyhodnocovanie skokov na lyžiach v Harrachove v roku výroby – pravdepodobne 1983 – udialo práve na jeho počítači. Či sa to podarilo už ale dobové záznamy neuvádzajú.

Prečo sa príbeh skončil tak rýchlo sa môžeme len domnievať. Ťažké šasi tvorí hliníkový odliatok s váhou minimálne 25 kg, vaňa so zdrojom a C trafom má minimálne ďalších 5, klávesnica nebude oveľa ľahšia v rámci použitia robustných bakelitových “mikrospínačov” z diaľnopisu to podľa mňa tiež na 2-3 kilá dotiahne. Predpokladám, že ak by sa počítač dostal do sériovej výroby, určite by došlo k jeho odľahčeniu, no napriek tomu vyzerá materiálovo a výrobne náročný už v rámci svojej doby.

Vo vnútri je to naozaj zaujímavý hybrid. Backplane je čiastočne recyklovaný z modelu TP8. Obsahuje úctyhodných 11 pozícií na karty osadených konektormi WK 465 80. Pri pohľade zozadu sú na ľavej strane vonkajším šasi zakryté štyri pozície na karty. Tie sú až do momentu odkrytovania fixné a tým pádom neprístupné na manipuláciu. Poradie osadených kariet zľava je nasledovné: 

• doska rozhrania klávesnice (7CB 006 330), 
• doska RAM (7CB 006 312), 
• doska EPROM (označená EPROM 14K),
• doska CPU (bez označenia)

Na pravej strane sú vo “fixnej” časti zdroj s 3x B260D (7CB 006 196) a veľké EI trafo s usmerňovačom a filtráciou. Ostatných sedem pozícií medzitým je prístupných aj pri uzavretom šasi. Tak je umožnené rozširovanie systému o ďalšie karty.

K funkčnému systému nám chýbajú minimálne dva ďalšie podsystémy – videoadaptér pre displej a vhodné rozhranie pre záznam a prehrávanie dát. Doska riadenia displeja má označenie 7CB 006 326 a rozhranie pre magnetofón je opäť bez označenia.

Čo vlastne vhodným prepojením týchto dosiek získame? Počítač s nasledovnými parametrami:

• Procesor U880D (klon Z80) taktovaný na 2.5MHz
• 48k operačnej pamäte RAM
• 1k (x7 bit) video pamäte, ktorá je súčasťou dosky displeja (DSP), tá umožňuje textové rozlíšenie 64×16 znakov, psuedografiku 128×48
• 13k EPROM s jazykom Basic II (jedna pozícia na doske zostala voľná)
• QWERTZ klávesnicu so 75 klávesami
• Rozhranie pre magnetofón s riadením motorov

Našťastie o.z. SMEP etc. vlastní rovno dva kusy SP830 a tak jeden mohol zostať na výstave a druhý skončil u mňa v dielni na prieskum, rozobratie, opravu a renováciu krabice. Tento druhý kus je totiž zakrytovaný iba plastom a teda je omnoho ľahší, skladnejší a prenosnejší ako jeho “fabrický” kolega. Kryt vyrábali študenti elektropriemyslovky J.Murgaša v B.Bystrici v rámci SOČky, do ktorej bol počítač ako súťažný exponát prihlásený v školskom roku 1984/85. Na kryte sa však už prejavil zub času a naozaj si vyžadoval pomerne veľkú dávku pozornosti.

Pokračovanie nabudúce,
Ikon