Toto komorné stretnutie zaznamenalo nakoniec iba troch účastníkov.
Začalo sa to entrée v podobe návštevy burzy elektroniky na Vajnorskej 21 v Bratislave.
Prerábka celej budovy sa nijakým spôsobom nedotkla priestorov a interiéru kultúrneho centra, kde sa burza koná. Tie stále pripomínajú skanzen bývalého režímu. Žiaľ aj ponúkaný sortiment bol tentokrát podobne riedky, ošuntelý a fádny. Okrem optočlenov rady WK som fakt už nič zaujímavejšie nenašiel. Za ostatné roky návšteva burzy nadobúda skôr socializačný charakter a využívame ju s bastl partou ako príležitosť vidieť sa aspoň raz za mesiac. Tentokrát sme sa zozbierali v zložení ffg, Zden, Igor, Martin, Rišo, Gabo a ja.
Ffg sa, napriek úbohému sortimentu, podaril úlovok v podobe SATA HDD 160GB, motorčeka na 24V a ovládača k Samsung TV. Ostatní z partie kúpili buď len nejakú – pravdepodobne nepotrebnú – drobnosť alebo vôbec nič. Jaro, ktorý sa opäť nemohol zúčastniť trefne poznamenal “Môžem symbolicky hodiť 50 centov do kanála, nech budem kdekoľvek.”
Po občerstvení v bufete sme si za 3 minúty spravili posledné 2 koliečka okolo stolov a vyrazili do klubovne. Aj keď nie úplne priamo, ale ešte s jednou malou zastávkou v bývalej Tesle na Tehelnej, ktorá je len 2 bloky od kulturáku. Sortiment sa tam za posledných 20 rokov, čo som tam nebol, veľmi nezmenil. Stále sa tam dajú kúpiť napríklad tranzistory Tesla v kovovom púzdre. Ale ja som tentokrát odolal a zobral si iba litrovú lahvinku – konkrétne Isopropylu 99.7%.
Do klubovne sme dorazili vo dvojici – ffg a ja – asi s 15 minútovým meškaním. Nikto pred ňou nestepoval, ani medzitým nevolal. Rozbalili sme teda postupne záležitosti, ktorým sme sa chceli venovať.
Medzi prvými prišlo na vylovenie PMD85-1 zo šopy. Má tam čestné miesto na samom vrchu regála, ale najprv bolo treba vybrať zopár bicyklov a záhradnú hadicu na cievke. Po krátkom boji sme sa k nemu nakoniec prebili. Zo spodnej strany má označenie ObKaSS I – Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko – čo je neklamný znak, že sa za svojej aktívnej doby ponevieralo v rovnakej lokalite ako som vtedy býval – v Starom meste. Dokonca by som si tipol, že som na tomto konkrétnom kuse strávil nejaký čas v Dome pionierov (dnes Centrum voľného času) na Obrancov mieru 35 (dnes Štefánikova).
Ffg sa nezdalo, že v jednotke sú rovnaké tlačítka ako v PP01. Ale demontáž hmatníku EOLu dokázala, že je to tak. Potvrdilo sa, že sú tam navlas rovnaké telefónne tlačítka. Akurát sa zdajú mäkšie na stlačenie, ak ich má človek v ruke oproti tomu keď sú osadené na plošnom spoji. Dôvodom je zrejme protitlak ukazováka a prostredníka pri stlačení palcom.
Asi najviac nám dala zabrať LED žiarovka s 252 diódami. Niektoré segmenty nesvietili, tak sme ich podrobili inšpekcii a identifikovali zdroje problémov. Vymenili sme 2 LEDky za niečo zo šuflíkových zásob – za jednu zelenú a jednu infračervená. Biele LED som mal totiž iba v SMD vyhotovení a aj to zaletované na doske.
Medzitým sme pomerali aj kondenzátory a diódy, takže svoje využitie našiel aj AVR LCR meter rovno v dvoch vyhotoveniach, ktoré sa mi povaľujú po dielni.
Ffg sa tiež pokochal Lukášovým dielkom – sympatickým prenosným napájacím zdrojom 0-30V s plynulou reguláciou napätia a prúdu. Zdroj je uzavretý v 3D tlačenej krabičke a profi predný panel je zhotovený z dosky plošných spojov s elegantnou zelenou maskou.
Obed sme si dali pekne na terase. Tentokrát to bola domáca sviečková z dielne mojej gazdinej. Tesne pred ním sa k nám pripojil aj Loki, ale ponuku obedovať taktne odmietol, lebo ho vraj dobre nakŕmili v škôlke, kde bol predtým na brigáde. Tak si s nami aspoň posedel.
Po obede ffg zmontoval žiarovku do takej podoby ako ju doniesol, ale stále mu zopár šróbikov chýbalo, takže bol nútený skompletovanie odložiť až na doma.
Chvíľu sme sa pohrali aj s novým prírastkom zakúpeným v Centre for Computing History, Cambridge, UK s názvom FUZE. V útrobách tejto konkrétnej verzia sa skrýva Asus Tinkerboard s 2GB RAM a chutná malá USB klávesnica vo farebnej úprave tlačítok ako má BBC Mico. Celá zostava je uzavretá v krabičke z tenkého plechu. Z jej povrchovej úpravy človek nadobudne pocit, že sa pohybuje niekde medzi BBC Micro a IQ-151. Mne osobne sa tento mohutný a trvácny dizajn naozaj páči.
Z rozložených vecí nám zostal ešte 10” tablet, ktorému nakoniec stačilo pritlačiť displejový konektor, aby niečo začal zobrazovať. Oprava trvala dokopy asi dve minúty.
Na inšpekciu drobotín na doskách je dobrý aj šikovný stereo mikroskop, tak sme si ho pre istotu vybrali z krabice a pohrali sa s ním, ale nakoniec ho nebolo treba na nič konkrétne použiť.
Na záver som ffg zviezol na pezinské námestie odkiaľ mal lepší spoj do Bratislavy ako z Polesia. Na priamy spoj, ktorý odtiaľ kedysi jazdil už môžeme len spomínať.
V júni nás čaká výjazdovka do Dolní Radechové, tak uvidíme kedy sa najbližšie uvidíme 😉
/ikon