Minulú sobotu sme sa v dielni zišli piati, ale do záverečnej sme zostali iba štyria.

Vstával som zavčasu, aby som pred samotným stretnutím stihol navštíviť aj burzu elektroniky na Vajnorskej v Bratislave. Za posledný rok sa však počet predávajúcich stále zmenšuje, takže výber veteše je pomerne biedny. Skôr túto príležitosť využívam na stretnutie s kamarátmi a známymi, ktorí sa stále venujú bastleniu a mám tak možnosť si s nimi chvíľu pokecať. Inak tomu nebolo ani minulú sobotu. Hoci som kúpil nejaký kuprextit, banániky a balíček originál zabalených telefónnych tlačítok používaných v klávesniciach PP 01 a PMD 85-1, viac času ako pri stoloch predávajúcich som strávil na voľných stoličkách pri pokeci s bastl partiou. Prehodil som z kamarátovho auta krabicu s vecami, ktoré on už považoval za elektroodpad a počkal som na telefonát od UB880D. Nasadli sme do auta a vo dvojici vyrazili do klubovne.

Po nejakej chvíli sa zjavil z00m, po ňom Lukáš a nakoniec Michal aka de Vandemar Croup. Na úvod sme sa pustili do preberania obsahu krabice, ktorú som priviezol z Foreveru. Venoval nám ju Tornádo a obsahovala veci, ktoré mal na pláne šupnúť do zberne elektroodpadu. A že sa tam našli kadejaké užitočné veci. Každý si uchmatol čo považoval za najzaujímavejšie, ale v krabici stále zotalo pomerne dosť vecí. Zatiaľ ju plánujem uložiť k ostatným podobným krabiciam a uvidíme aký bude ich ďalší osud po čase, keď ich už nebude kam dávať.

Nasledovala obedná prestávka, pred ktorou sa ešte stihol vzdialiť Michal. Menu pozostávalo zo špekáčok, klobások, slaninky a iných údených dobrôt tentorkát pripravených v domácej rúre, lebo pri sviežom vánku by som grilom na drevené uhlie vyúdil asi všetkých okolitých susedov. Nabaštili sme sa na terase pri chytaní lúčov jarného slniečka a po obede sme sa konečne pustili do bastlenia.

Pre z00ma bola až do večera primárna zábavka ďalšia doska Speccy 2010, na ktorú celkom trpezlivo niekoľko mesiacov čakal Pefo. Na doske už boli všetky “tie problémové” polovodiče – FPGA, MCU a RAM. Z00movi sa podarilo nasypať na dosku všetky ostatné IO, pasívy a konektory. Doska javila známky života, ale na prvé zapojenie predsa len nenabehla. Vrátil som sa k nej až v nedeľu, vymenil som RAM, lebo počas štartu MCU sa v hláškach neustále opakovala zmienka o chybe RAM a navyše v menu (F9) bolo vidieť pravidelné atribútové artefakty. Ešte som pod mikroskopom opravil zopár stuďákov na FPGA a dobrá vec sa podarila – ďalšie Speccy2010 bolo na svete a počas týždňa aj na ceste k novému majiteľovi.

Na stretnutí sme sa tiež venovali Lukášovmu PP 01. Osadili sme dosku mini SM2251 a vymenili ju za pôvodnú, ktorá vykazovala ROM Error. A následne sme si na ňom mohli pustiť víťazné “other 8bit” intrá a demá z Foreveru. Zistili sme však ďalšiu závadu. Zvukový interface MUSE odmietal hrať. Ani po výmene 8255 – čo býva najčastejšia príčina problému – sa to nezmenilo. Samozrejme padlo podozrenie na budiče 3226 osadené za 8255 a tip bol správny. Po ich výmene sa MUSE rozohral, ale väčšinou len na krátku chvíľu. Respektíve to správanie bolo iné od prípadu k prípadu – v Busyho intrách MUSE hralo stále, ale v SAA teste/menu sme častokrát počuli iba zopár úvodných tónov skladby a následne bolo ticho. A bolo to už druhé PP za ten týždeň, ktoré sa správalo veľmi podobne. A aj to druhé PP malo vymenený SM2251 za jeho mini verziu, ale samozrejme to nemusí byť primárna príčina prečo zvukový interface prestane hrať. Bude to chcieť hlbšiu analýzu, keď bude osadených viac dosiek MUSE.

Následne som sa pustil aj do osadzovania SMD verzie SD ROM modulu, aby sme mohli urobiť ďalšie testy, ale nakoniec sme skončili pri testovaní 15” LCD od Philipsu, ktorý vykazoval v dvoch tretinách ako tak akceptovateľný obraz, ale posledná tretina vyzerala mŕtvo. Zrejme kandidát na naozajstný šrot.

Popri bastlení sme v dielni samozrejme kecali a tiež zobkali Lukášove burizony a nešoféri aj chlipkali náchodské pivká – prezent, ktorý priviezol Pavel Vymetálek na Forever.

Čas nám opäť zbehol až podozrivo rýchlo a z ničoho nič sa vonku zotmelo až bola úplná tma. Lukáš bral Duškyho na autobus, takže mali pri balení celkom naponáhlo, z00ma som odprevádzal čosi pred ôsmou. Pri vedľajšej bráničke už takmer stepoval sused, lebo sme boli o ôsmej dohodnutí vyraziť na pivo. Človek má občas pocit, že žije naozaj hektický život 🙂

Stretnutie bolo znovu výživné a teším sa na nasledujúce už čoskoro.
/ikon