Vo štvrtok 26.7. nás Ikon na slackovom kanáli prepadol nečakanou otázkou: „Čo tak túto sobotu? Zvládli by sme to?“ Po miernych rozpakoch sme zistili, že by sa to aj dalo, a tak Ikon zavesil oznam na stránky. Nadšením sme strhli aj Martina Bórika až z Košíc, ktorý sa nakoniec tiež pridal a pricestoval vlakom. Prišiel ešte Čižo, Otis a Busy, stabilne zúčastňujúci sa Dušky tentokrát nemohol z rodinných dôvodov. Ale poďme pekne po poriadku.
Sobota začala pre mňa klasicky – hygienou a raňajkami. Pokračovanie už sa však vymykalo zo všedných víkendových dní. Zbalil som si Speccy2010, ZX-Uno, zobrazovadlo, klávesnicu, reprák a notebook a o štvrť na desať som vyrazil do Trnavy na železničnú stanicu, kde som tesne pred desiatou vyzdvihol Martina od vlaku. Namierili sme si to rovno do Pezinka, kde sme pristáli po pol hodinke jazdy.
Do SinDiKATskeho objektu nás vpustila Ikonova polovička, kde sme prichytili Ikona s Čižom, ako sa venujú absolútne nesindikatskej činnosti – skladaniu lavičky. Po krátkom zvítaní sme si ukoristili s Martinom stoly, vybalili veci a poďho na plánované činnosti.
Ikon s Čižom doskladali lavičku po čom sa Čižo venoval už len relaxačným činnostiam na notebooku (rozumej hral minetest). Popri tom sa zapájal do družných debát medzi nami správne podpichovačnými a vtipnými poznámkami, kvôli ktorým tak radi tieto debaty na SinDiKATe vedieme. Človek sa zasmeje a zároveň trocha potrénuje mozog 🙂
Po nejakej chvíli dorazili Otis a Busy. Otis si doniesol so sebou ploter, ktorý vraj nikdy nefungoval a chcel sa mu pozrieť na zub. Po pol hodine už bol rozobratý na subatómy (ploter, nie Otis) a Otis analyzoval príčiny nefunkčnosti. Zrada sa ukazovala v zdrojovej časti, ale popravde neviem, či sa to podarilo opraviť, pretože som bol zabratý do debát s Martinom a Busym.
Ikon niekde medzitým naštartoval gril a skákal okolo neho, aby prichystal poživeň pre naše hladné krky. Občerstvenie nám doplnil výborným nealko mojitom a inými drobnosťami, za čo mu všetci úprimne ďakujeme.
Martin sa popri debatách s nami venoval novému firmware pre Speccy2010, ktorý mu utešene rastie pod rukami. Ukázalo sa, že zo strategického pohľadu si vybral nesprávny stôl, pretože zobrazovadlo na ňom sa vôbec nekamarátilo so Speccy2010 a tak nastalo drobné preskupenie vecí a ľudí. Potom sa ukázalo aj to, že bude musieť nastať aj preskupenie kódu vo firmware, pretože z nejakých dôvodov dochádzalo miesto v pamäti ARMu a bez vyriešenia tohto problému by nebolo možné dopĺňať ďalšie plánované featurky. Podľa posledných správ Martin ešte vo vlaku domov prišiel na riešenie, takže vývoj bude pokračovať ďalej.
Ja som chcel otestovať stabilitu prvého použiteľného release. Martin síce vravel, že novými zmenami by stabilita utrpieť nemala, ale zasa prečo to nepotrápiť, keď je na to čas? Jeho slová sa aj potvrdili a Speccy2010 bežalo s novým firmware bez zaváhania niekoľko hodín. Potom som upriamil pozornosť na ZX-Uno, s ktorým som mal problémy. Konkrétne vždy pri vypnutí poškodilo SD kartu. Po všeliakom cvičení som nič nevyriešil, len som zistil, že s inou SD kartou ZX-Uno funguje normálne a tá problematická SD karta tiež funguje normálne všade inde, len v ZX-Une nie. Takže som testovanie uzavrel s tým, že ZX-Uno je citlivé na SD karty.
Busy si tiež doniesol len notebook (a samozrejme aj fotoaparát), ale ak som správne zachytil, veľmi ho nevyužil, pretože s Martinom rozoberali problematiku FDC-BIOSu v MB-02+. Ako ste isto správne pochopili, ak vesmír, čas, priestor, rodina a motivácia dovolí, Martin sa pokúsi o implementáciu MB-02+ do Speccy2010. Ak sa to podarí, pre mňa ako mbčkára by to bola neuveriteľná bomba, takže trimem šickych dvacec paľcoch, naj še to podari.
Popoludní konečne zrelaxoval aj Ikon. Prisadol si k nám, nasával atmosféru a „luxusných“ 31 stupňov v dielni. Teplotu sa pokúsil vyriešiť klimatizáciou, ale tá chúďatko nezvládala nápor teploty a ľudí a produkovala viac vody a hluku ako chladu, tak ju Ikon nakoniec vypol a znova sme si užívali „príjemné“ letné teploty.
Zábavu nám zaobstarával aj Ikonov štvornohý priateľ Edo, kedže sa vďaka otvoreným oknám a dverám vždy priplichtil do dielne a stváral rôzne kúsky, aby upútal našu pozornosť.
Ani sme nevedeli ako zbehol čas a Martin zistil, že posledný vlak mu ide skôr ako je vhodné, tak sme sa my dvaja pomerne rýchlo zbalili a pripravili na odchod, čím sme nakazili aj zbytok osadenstva, ktorý nás následoval. Júlový SinDiKAT sa tak nečakane rýchlo rozpadol, ale to už tak býva, že v najlepšom treba prestať.
Po rýchlej rozlúčke sme s Martinom vyrazili do Trnavy, kde s prehľadom stihol vlak do Košíc a tak sa tento SinDiKAT definitívne skončil aj pre nás dvoch. Ako obyčajne, bolo to opäť výborné stretko a ešte raz ďakujeme Ikonovi, že nás prichýlil a poskytol luxusné občerstvenie. Teším sa na ďalší zlet.
/z00m
(foto: Busy)