Druhé tohtoročné stretnutie sme prežili v pekne vykúrenej klubovni napriek treskúcej zime.

Poslednú februárovú sobotu sa nás zišlo 5 – Z00m, Čižo, Dušky, Otis a ja, ale vyskytlo sa nás v klubovni občas aj 7 napriek tomu, že sme dnu nepustili psa. Priplichtili sa tam totiž sporadicky aj naši juniori – Čižov Tomáško a môj Oliverko

Ako prvý od plota hlásil príchod Z00m. Rozložil si novšie Pentevo pretože práve to má byť jeho primárna mašina na Forever. S malými prestávkami a odbočkami sa mu venoval až do konca stretnutia. Napriek jeho úpornej snahe sa mu nepodarilo dosiahnuť želaný stav a rozchodiť tento stroj. Zo začiatku to vyzeralo, že Pentevo hnevá iba pri TS-Confe, ale neskôr sa ukázalo, že ani Pentagon režim nechodí bez problémov. V demách boli jasné “presluchy”, ktoré navádzali k hľadaniu skratu na adresných linkách RAM. Žiaľ tam sa problém nepodarilo odhaliť a ani FPGA inšpekcia neodhalila nič nekalého. Nakoniec Z00m zavrel stroj s tým, že dobre, že má aj druhé – staršie – Pentevo, ktoré chodí bez problémov. Predpokladám, že práve to bude nakoniec jeho primárny stroj na Foreveri.

Ja som sa, okrem cateringu a nespočetnému množstvu ciest medzi domom a dielňou, venoval primárne oprave zdroja PMD-10. Už som strácal nádej, že sa mi ho podarí dostať do funkčného stavu, ale trpezlivosť a odvaha sa vyplatila. Opravu zdrojov mám asi najmenej rád. Naozaj to nie je sranda, keď okolo hlavy strieľajú elyty a už sa podarilo vybiť pár krát aj poistky. K tomu sa musí pristupovať s nutnou dávkou opatrnosti a bezpečnostných opatrení ako ochrana očí a ruka na vypínači alebo rovno ističoch. Tentokrát to bolo ale iné. Už pred stretnutím som vybral výstupné vyhladzovacie kondenzátory, z ktorých už jeden z trojice [C25-27] na 5V vetve stihol vystreliť. Nahradil som trojicu jedným 1000uF / 35V. Zaujímavé bolo, že na jeho vývodoch bolo čosi viac ako 25V, ale výstupná LED nesvietila pričom je evidentne napájaná práve z tejto vetvy. Usúdil som, že sa zrejme vypálila pri tak vysokom napätí výstupu a bude ju treba vymeniť. Aké bolo moje prekvapenie, keď som ju premeral a zistl, že svieti. Bolo teda jasné, že chyba sa skrýva medzi už spomínanými kondenzátormi a výstupom na LED. A práve tam sa nachádza tlmivka L7, ktorá mala jednu nohu “odlepenú” od DPS. Aj preto sa pri vyfľusávaní kondenzátorov nič neudialo s C28, ktorý je dimenzovaný na ešte nižšie napätie [6V] ako C25-27 [10V]. Pre lepšie sledovanie mojich myšlienkových pochodov kľudne nazrite do schémy. Evidentne chýbala spätná väzba cez P1 a R16 na pin 3 TDA1060 (B260D) a preto pumpa IO1 – T2 – TR2 – T1 pumpovala na výstup stále vyššie napätie až 5V vetvu ustálila na nepríjemnej hodnote tesne pod 30V.

Po zistení a odstránení závady na tlmivke som osadil naspäť kondenzátory s požadovanými hodnotami, pripojil na 5V výstup odpor 15R/2W a skúsil zdroj zapnúť s kontrolnými voltmetrami na všetkých vetvách. Po tejto operácii sa krásne rozbehol, voltmetre ukazovali údaje v norme a zdroj následne poslúžil pre ďalšie laborovanie s PMD85-2A.

Vo víre udalostí prišiel pred opravou zdroja rad na testovanie PMD85-3, ktoré som kedysi získal asi od Z00ma, aj keď na tomto konkrétnom kuse už chýbali identifikačné prvky ZŠ Krompachy.  Trojku sme pripojili na PC zdroj s výstupom upraveným na vhodný päťkolík. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme cez anténny výstup na naladenom TV dostali naozaj farebný obraz. Spomenuli sme si ako sa to na niektorom fóre písalo, že tento počítač má farebný výstup nielen na RGB konektore, ale aj cez anténu, ale doteraz to zrejme nikto z nás v praxi neskúsil.

S pripojenou PMD32SD sme skúsili spusiť slideshow skonvertovaných ZX obrázkov, ale výsledok sa teda ani trochu nepodobal tomu čo sa dá dosiahnuť s ColorAce, ale ani štandarnému zobrazovaniu bez neho. Farby boli ledva rozpoznateľné, identifikovateľné a málo kontrastné. Nečudo, veď za bývalého režimu nedostupný a komplikovaný farebný PAL generátor s kvadratúrnou moduláciou bol nahradený štyrmi TTL obvodmi. Testovanie sme uzavreli konštatovaním, že bez poriadneho RGB výstupu a prípadne aj dorobeného ColorAce si pôžitok zo slideshow neužijeme.

Otis nám púšťal zo svojho Harlequina 128k ľúbivé muzičky z 90. rokov a potom sa pustil do kódovania vyobrazenia klubovej vlajky aj s logom. Výsledok môžete posúdiť sami:

Touto svojou činnosťou inšpiroval UB-ho aj Čiža, ktorý každý nezávisle chytili podobnú umeleckú múzu. Čižo sa s výsledkom tiež pochválil – pozor je to tentokrát na C64 s Colors Enhanced. Veď ako inak by sme mali šancu vidieť takú sýtu červenú 🙂

Popri tom stále rezonovala hlavná línia hrátok s PMD. Podvečer mi UB poradil ako pripraviť ROM modul – čiže RMM súbor – s Busyho ZX ROM, ktorý je aktuálne šírený iba v podobe PTP emulovanej pásky alebo binárnej forme. Vytvorený RMM sme najskôr skúsili podhodiť emulátoru a po úspešnom teste následne aj vypálili do flash modulu a otestovali na reálnom stroji. Ako to už Murphy zariadil, na počítači, ktorý som mal práve pod rukou som nemal skompilovaný GPMD85Emu. Takže som stiahol experimentálny branch s vylepšeným screen renderingom, ktorý mi absolútne nechcel pripojiť žiadny ROM modul do žiadnej verzie emulovaného stroja. Napriek tomu mi UB nadiktoval z hlavy parametre, ktoré som nasypal do RMM súboru a komplikovaným “cloud-less” spôsobom (rozumej cez scp) odoslal na miesto odkiaľ si to on mohol stiahnuť a vyskúšať u seba. Podarilo sa a nasledovalo napálenie a spustenie na reálnom železe:

Hladom sme počas stretnuta netrpeli. Celý čas sme mali pod rukou budmerické oškvarky, v rámci obeda prišla na rad opečená sekaná a štyri dotvorené polotovarové pizze upečené v domácej rúre.

Končili sme až za tmy, čo ale v zimných mesiacoch rozhodne nie je nič nezvyklé.

Stretnutie bolo naozaj skvelé a verím, že nie som sám komu sa páčilo 🙂
/ikon