Počas sviatku práce sme sa v dielni stretli vo štvorici.
Na začiatku to vyzeralo na veľmi komorné stretnutie. Takmer presne na ohlásený začiatok sa dostavil Ffg. Začali sme s pretrieďovaním starých čísel časopisu Elektronika, ktoré sa mi podarilo zachrániť pri vypratávaní bytu, v ktorom som trávil detské a dorastenecké časy. Ffg mi tiež vrátil Playstation 2 a trval na tom, aby sme ju odskúšali. Potvrdilo sa, že neutrpela žiadnu ujmu pri rozborke-zborke, ktorú na nej vykonal. Odlepený káblik na optickej mechanike akurát spôsobil poškrabanie jedného z médií, ale Ffg už doma káblik zalepil, takže k ďalším škodám na médiách by nemalo dochádzať. Následne som vybral jednu videokameru na pásky, ktorá mi tu skončila na opravu a Ffg sa do nej s chuťou pustil. Rozobrať sa mu ju nakoniec nepodarilo kvôli jednému zapeklitému šróbiku, ktorý nie a nie povoliť. Ja som sa začal venovať vylepšovaniu obrazu na ZX +2 podľa najnovšej schémy – pridaniu LC filtra (15uH+82pF) medzi vývod LUMI(8) a GND(17) na TEA2000 podľa návodu z poľského fóra. Výsledky sa dostavili okamžite, aj keď som použil súčiastky s najbližšími hodnotami, ktorých parametre splnia rovnakú funkciu ako pôvodný filter (10uH+120pF). Obraz sa stal síce mierne rozmazanejším, ale po nažltlých PAL artefaktoch nezostala ani stopa. Po tomto objave som zahlásil, že stretnutie naplnilo očakávania a keby sa už aj nič ďalšie neudialo, máme hlavný úspech za sebou.
Ale, že sa toho udeje ešte toľko som vtedy ani len netušil.
Po pol desiatej sa ozval Z00m, že úspešne zaspal. Takže sa išiel vychystať a vyraziť. Zhruba pol hodinku na to volal Ub, že je pred bráničkou a hodlá vstúpiť. Na čo som mu diaľkovým otvoril aj veľkú bránu, aby to mal jednoduchšie. Ub si štandardne rozbalil laptop na obľúbenom ministolíku a oficiálne zapol Sindikat cez jabber kanál #z80 hláškou “sindikat ON”.
O trištvrte hodinu dorazil aj posledný účatsník – Z00m. Priniesol aj mikiny s výšivkou sindikat, takže som si rýchlo vymenil tú čo som mal na sebe za novú “značkovú”.
Vybalili sme dve dosky Issue 3B, do ktorých Z00m dorobil oneskorenie /RAS na VRAM cez dve nevyužté hradlá 74LS00.Pôvodne ich mal upravené už doniesť, ale akosi sa nezadarilo, takže sa realizoval až na pľace. Okrem toho pridal aj blokovacie kapacity na napájacie vetvy v okolí video obvodov. Obe spektrá sme následne úspešne testovali a naozaj vykazovali známky dlhodobej stability. Ďalej som sa pustil do odžltenia obrazu klubovei +2a. Tentokrát som sa snažil priblížiť hodnotám súčiastok podľa poľského fóra. Kapacitu som vyskladal zo 47+33pF paralelne (80pF) a cievku z 10+4.7uH v sérii (14.7uH). Obraz bol o trošku menej rozmazaný ako pri kombinácii vyššie, ale tiež sa dali pozorovať jemné zažltlé duchy. Ak sa subjektívne pozriem na porovnanie účinnosti – toto eliminuje nežiadúci jav tak na 80%, a druhá kombinácia (10uH + 120pF) tak na 90-95%. Popri testovaní dosiek spektier sme naďabili na reprodukovateľnú chybu v JROK klávesnicovom interfejsi. Pri stlačení a uvoľnení symbolu bodky alebo čiarky na ľubovolnej pripojenej klávesnici sa interfejs zasekne a začne autorepeatom vypisovať daný symbol na obrazovke. Následne treba postláčať zhluk nejakých iných kláves, aby tento nežiadúci jav ustal. Ub sa preto pustil do reverzného inžinierstva zdrojáku do Atmelu v JROKu.
Zlatým klincom nielen večera, ale aj celého dňa, sa stalo ZX Uno. Pekný novodobý hardvér s nálepkou klon spektra, žiaľ opradený rúškom tajomstva a akoby prístupný len vybranej skupinke vyvolených. Zrejme je to dané búrlivým vývojom projektu, pričom autori nestíhajú v dokumentácii aktualizovať linky na správne zdroje pre konštruktérov zapojenia. Riadne sme sa zapotili, kým sme prišli na správnu kombináciu firmvéru a postupu ako ho do Una dostať.
Ale poďme poporiadku. Veľmi nám pomohol Martinov článok, aj keď z neho nebolo na prvý pohľad jasné, ako sa vlastne k chodivému Unu dopracoval – či to bolo len ‘oživením’ flash cez QE=1, alebo nejakou JTAG mágiou nad Xilinxom.
Začali sme teda pátraním čo by mohol obsahovať súbor s príponou ZX1. Jedni hovorili, že to je štandardný BIN súbor, ktorý po napálení do flash rozžhaví FPGA a všetko pôjde ako má, druhí zase že to je niečo nadstavbové a bez akéhosi bootloadera to ani nepípne.
Moje Uno bolo komplet zostavené a flash pamäť už bola naletovaná na doske Preto Z00m najprv testoval nový programátor TL866 cez programovací štipec. To žiaľ nešlo, ale kontaktovú chybu sa podarilo odhaliť až omnoho neskôr. Po dlhšom gúglení, za občasnej pomoci prekladača a výdatného využitia intuície pri ručnom tipovaní URL na zmenené domény, sme to skúsili cez Altera Blaster a JTAG. Napriek tomu, že FPGA na doske je Xilinx, “odtehľovacia” sekcia návodu hovorí o použití alteráckeho programátora a ohnutého urjtag pod Windows, prípadne sa dá zaobísť bez blastera priamo cez GPIO piny na Raspberry Pi pod Raspbianom. Urjtag stiahnutý z fóra nefungoval ani pod Windows 7 ani pod XP, ba ani kompilácia zo zdrojákov pod Linuxom nepomohla. Chybovú hlášku, ktorú sme najčastejšie dostávali hovorila niečo o TDO trvale v log.1. Pri mnohých iteráciách tejto bohumilej činnosti sa nám ustálilo slovné spojenie “cable enable” ako skrátená verzia “cable usbblaster” a “detect”. Zo slepej uličky bolo na čase vycúvať a konečne to skúsiť inak. Vyletoval som teda flash pamäť a vyskúšali sme ju naprogramovať najprv novým programátorom TL866. Na jeho ZIF pätici bol však stále zlý kontakt a programovanie zlyhalo. G540 tiež štrajkoval alebo nemal možnosť zapnúť QE bit v konfigurácii, takže sme pristúpili ku klasike – vybral som elnekácky Picprog+ na paralelný port s ovládacím programom pod WinXP. Do pamäte sme napálili získaný súbor s príponou ZX1 a dĺžkou 4MB. QE bit som síce nastavil, ale zabudol som zakliknúť, že súčasťou sekvencie je aj naprogramovanie konfiguračného status registra. Pamäť som osadil na dosku a nič. Uno nenabehlo. Vrátili sme sa teda k programátoru TL866 a cez štipec, pri Une pripojenom na napájací zdroj, sa konečne podarilo naprogramovať flash ako bolo treba. ZX Uno sa konečne rozbehlo. Teší ma, že som dosku zaletoval správne na prvý pokus a všetko bola “len” otázka získania správneho súboru, jeho napálenia do flash a nastavenia konfiguračného bitu. Zabralo to aj tak hodný kus poobedia.
Následne som sa podujal ešte na výmenu procesora v doske Didaktiku M. Stačí, keď sa na tie dosky zo Skalice človek krivo pozrie a prekovy odpadávajú samé. Nieto keď sa toho nebodaj dotkne pájkovačkou. Skúsil som to najprv fúkačkou, ale nevyzeralo to nádejne. Nožičky som teda v blízkosti púzdra vycvakal a zvyšky povyberal mikropájkou s následným odsaním cínu z prekovov. Táto metóda sa mi zatiaľ javí ako najšetrnejšia k doske. Podarilo sa mi odsať prekov iba na jednej ceste – konkrétne A0, ktorá bola prerušená smerom k ROM. Toto už bol posledný bod programu, ktorý som počas stretnutia stihol.
Predvečer stretnuia sme sa so Z00mom ešte bavili o integrácii logiky modulu náhrady VRAM do alteráckeho devkitu, ale nedostali sme sa k tomu. Snáď nabudúce.
Medzičasom sa nám vytratil Ffg, ktorý sa rozlúčil a odobral na nejaký vhodný autobus, ktorých z týchto končín počas štátnych sviatkov jazdí ako šafránu.
Spomeniem ešte catering, ktorý spočíval primárne v klobásovej diéte. Pôvodne som zamýšľal grilovať, ale vietor silnel, tak sa klobásy nakoniec piekli na plechu v rúre.
Ub zabezpečil na prípitok višňové víno a keď sa minulo, uctili sme si aj PMD-85 tým, že sme po(u)žili LABEL 5 (vysvetlenie pre abstinentov a nepéemdéčkárov: LABEL 5 je škótska whisky a zároveňa aj legitímny začiatok BASIC-G príkazu)
Na aktivity bohaté stretnutie sme ukončili niečo po pol siedmej. Otvorených tém aj počítačov zostalo mnoho, takže sa neviem dočkať kedy sa spichneme znova.
/ikon