Po dlhom čase som sa dostal opäť k prelistovaniu zopár čísel časopisu, na ktorom som vyrastal. Áno, bolo to samozrejme Amatérské radio.
Neviem, či ma už ovládli Vesmírní lidé, alebo dakto iný, ale musím priznať, že ma prepadol pocit, že v tomto časopise zastal čas.
Na jednej strane moje srdce plesá, že si zopakujem základy elektroniky, ktoré som sa učil na rádiokrúžku, keď som mal 10, ale stále ma prepadá myšlienka, že doba predsa len pokročila.
Prečo majú autori neustále potrebu riešiť základné zapojenie multivibrátora s dvomi NPN tranzistormi ako aj v AR PE 04/2016 na strane 8 dole?
Pokiaľ si dobre spomínam túto schému som videl na krúžku v knihe od Janusza Wojcziechowskeho Amatérske elektronické modely, ktoré vydalo v slovenskom preklade vydavateľstvo Alfa v roku 1972.
Neviem sa ubrániť myšlienke, že korporácie akosi riadia prísun informácií bežným ľuďom a nedovolia rozlet a rozhľad. Informácie sú buď pod zámkom pre vyvolenú skupinu ľudí, ktorí podpísali mlčanlivosť (Malaysian Airlines 370?), alebo dostupné po zaplatení neskutočných poplatkov za licencie (normy IEEE, patenty ako HDMI atď).
Aj v dobách zúrivého socializmu sme dostali možnosť zoznámiť sa s najmodernejšími technológiami aspoň teoreticky, aj keď súčiastková základňa na realizáciu zapojení v podstate neexistovala.
Dnes už žiaľ zoznámenie s modernými technológiami a súvisiacou teóriou nie je umožnené, pretože za posledných 30 rokov sa v časopisoch pre verejnosť objavujú stále tie isté zapojenia, ktoré si vie každý dohľadať v on-line archíve, knižnici či antivkariáte. No vyzerá to tak, že niektorých ľudí opakované uverejňovanie týchto zapojení dodnes stále živí.
Vrcholom je zapojenie kompatibilné s Arduinom na jednostrannej doske DPS so zopár riadiacimi tranzistormi na strane 25 toho istého čísla časopisu (4/2016). Dnes sa dá Arduino mini so štvornásobnou kapacitou flash kúpiť za cca $2.50. No napriek tomu sa nájde “realizátor” takéhoto “prevratného” zapojenia na špecifickej DPS.
Nehovorím, že tieto veci ľuďom ubližujú, ale stále mám pocit, že ich neobohacujú a neinšpirujú. Akosi neposúvajú dopredu. A to je podľa mňa zásadný problém a priestor na nápravu.
Ak chceme omladinu dostať do režimu objavovania, skúmania a zdokonaľovania sa, už nemôžeme začať od multivibrátora. Ten asi každý otec radioamatér nájde v šuflíku, aby ho svojmu potomkovi ukázal a predviedol v činnosti. Chce to niečo viac, podobne ako dnes nebudeme predvádzať triódy a pentódy – hoci teda digitróny z týchto elektrónkových bastlov majú niečo do seba – dokonca ani 555ka nie je čo bývala vo svojej jednoduchosti a univerzálnosti, lebo máme predsa za pár chechtákov STM32, Alteru, alebo iného zvera po ruke, ktorý stojí za zmienku.
Samozrejme začneme vždy tým blikaním LEDkou, takže sme nakoniec opäť pri multivibrátore, ale tentokrát sa možnosti užívateľských nastavení dostávajú do sféry bez obmedzení. Stačí zapojiť fantáziu.
A to je dôležité – pochopiť základ a ísť ďalej. Nezostať pri Amatérskom rádiu spred 30 rokov, ktoré sa žiaľ neposunulo ďalej a schémy v ňom budú zrejme aj o ďalších 30 rokov tie isté.
Dosť bolo mentorovania na dnes, korporáciám zdar a Amáru zmar.
/ikon