Komorné dušičkové stretnutie (aktualizované 6.11)

Netradičný dátum a nezvyčajné počasie sa zrejme podpísalo na účasti aj na výsledkoch snaženia minulý štvrtok.

Za pomerne výdatného dažďa mi cesta z domu do klubovne trvala o kus dlhšie ako zvyčajne. Klubovňu som preto otváral o pár minút neskôr oproti plánovanému času. Nikto pred dverami nečelil tomu živlu a preto som začínal sám.
Prepravka bola síce plná, ale rozbalil som len zopár vecí, ktorým som sa chcel venovať – konkrétne Spectrum, TFT displej s PIC32 v úlohe zobrazovača a notebook na účely ladenia firmware preň.

Nejakú chvíľu som laboroval nad týmto vynálezom, ktorý mimochodom stále nepracuje podľa mojich očakávaní, kým sa objavil FFG. V predobednom čase sa dostavil aj ub880d a tým sa naša zostava pre toto stretnutie uzavrela. FFG prišiel na začiatku bez výbavy, len skontrolovať či som zobral všetko potrebné na oživenie Amigy, ktorú som pred nejakým časom kúpil. Následne to otočil ešte raz domov – tu sa zhodnotila jeho výhoda, že býva podozrivo blízko – a priniesol veci, ktoré mi chýbali, napr. Canon23 -> SCART kábel. Ako sa mi neskôr priznal, workbenchové diskety pre mňa chystal do piatej rána.

FFG zapol netbook, na ktorom sa pracne snažil chytiť blízku WiFi sieť až nakoniec našiel vhodné stanovisko, kde mu to fungovalo. Tiež porozbaľoval amigácke nádobíčko (zdroj, null-modem, TV), aby sme ho mohli vytestovať na oboch kompoch, ktoré sa v klubovni objavili.
Ja som naďalej lámal firmware do PIC32. Do môjho snaženia a myšlienkových pochodov som zatiahol aj ub880d. Niečo pred druhou sme zhodnotili, že bez posilnenia sa ďalej nepohneme, takže sme vo dvojke vyrazili na obed. FFG povedal, že reštauračnú stravu radšej riskovať nebude.

Vzhľadom na to, že vonku lialo a dvere na večierke boli už z diaľky viditeľne zavreté, rozhodli sme sa použiť plechový dáždnik (rozumej auto) aby sme si zadovážili niečoho pod zub.

Počas jazdy po Gessayovej sme nahlas premýšľali či sa nám počas štátneho sviatku podarí vôbec niečo zohnať. Okolité reštaurácie totiž bývajú takmer bez výnimky zatvorené. Blízke bistro navyše zatvára o druhej. Na naše počudovanie sme pri prechádzaní okolo neho zistili, že je stále otvorené hoci bolo niečo po druhej. Všetky stoličky boli vyložené na stoloch a ženička so šikmými očkami už robila rajóny. Napriek tomu nás útly panáčik spoza pultu povzdbudil vypýtať si jedlo. Dali sme si zabaliť porciu ázijských chutností pre každého a odviezli sa pár desiatok metrov naspäť do klubovne. FFG sa samozrejme začudoval nášmu rýchlemu návratu.

Po obede sme sa vrátili k pôvodnej aktivite – displejovaniu. Po čase, keď sme už  potrebovali trochu vypnúť a preostriť, presunuli sme od 32-bitov k 16-bitom, kde mi FFG vysvetlil postup nahrávania programov na amigácku disketu. Poviem vám – floppy mechanika na tejto platforme je hotová veda. Myslel som si, že väčšiu zvrhlosť ako disketovku na C=64/128 (narážam na 5,25” verzie so špeciálnou zákazníckou mechanikou) firma Commodore nedokáže spáchať, ale zrejme opak je pravdou. Po absolvovaní praktického kurzu nahrávania amiga diskiet, teoretickej rozprave o spôsobe čítania/ukladania dát z/na médium a chvíľke uvoľnenia hraním, mi zase nedal pokoj rozrobený projekt.

Displej ale naďalej dával rozpačité výsledky akokoľvek sme sa snažili ohnúť firmware v PIC. Dovolím si tvrdiť, že to bola typická ducharina. Na druhej strane sa veľmi nečudujem vzhľadom na spôsob pripojenia k ZX zbernici, ktoré je realizované dlhými prepojovacími vodičmi bez akéhokoľvek tienenia.

Po ďalšej hodine-dvoch sme sa nikam nepohli a vonku sa pomaly začalo šeriť, čo bolo znamenie na zbalenie sa.

Mal som pocit, že stretnutie prebehlo neuveriteľne rýchlo a z prinesených vecí som sa dostal iba k zlomku toho čo som pôvodne plánoval. Už si na tú nedotknutú časť brúsim zuby nabudúce.

Ikon