Minulú sobotu (5.6.) sme sa stretli v komornom počte.

Vzhľadom na neplánovane preloženú elektroburzu na Vajnorskej sme sa dohodli na ďalšom stretnutí nášho klubu vskutku na poslednú chvíľu.

S Čižom sme dorazili na burzu. Prešli sme ju asi za 5 minút. Takmer nikde nikto, napriek tomu sa mi podarilo niečo kúpiť – 2,5" 80G SATA disk a nejaké drobnosti k tomu.
Dušky sa pripojil o krátku chvíľu, prešli sme si tých pár obsadených stolov ešte raz a rozhodli sa, že ďalej to tam už nemá význam a vyrazili sme.
Najprv do blízkych potravín na nákup proviantu, potom k Duškymu pre veci a potom už konečne na Gessayovu.

Rozbalili sme vercajch, aktivovali vetranie a začali sa venovať zmysluplnej činnosti. Čižo chcel predviesť AY player na C64, ale zradil ho vykývaný napájací konektor v počítači. Rozobrali sme ho, preletovali a už to hralo – na vysvetlenie SID nehrá, kým nemá 9V ~. Dušky rozbalil AVR bastl na nepájivom poli s programátorom a kódil zobrazovač znakov na 8×8 LED segmente. Ja som prerábal napájanie na zdroji +2 z UK zástrčky na náš štandard a pridával vypínač na šnúru. Popri tom sme si na peknom veľkom CRT pustili MircoMen so slovenskými titulkami :).

Ďalej som sa pustil do Issue 2, ktorý má veľmi zvláštne správanie. Reset mu nechce dobehnúť na prvé zapnutie, ako keby bolo treba počkať pár sekúnd kým sa nabije nejaký kondík.
Po stlačení tlačítka po 10-20 sekúnd od pripojenia napájania reset už dobehne a všetko sa javí stabilné. Uspokojivo sa mi to neporadilo vyriešiť, radšej som to zbalil a vybrali sme sa na obed.

Slovenské jedlo sa opäť nekonalo a keďže sme chceli niečo pod zub, museli sme podporiť nášho obľúbeného číňana.

Poobede sme ešte dorábali rest z minula – znova sme prestriekli krabicu Duškyho Gamy na čierno. Z kufra som vybral aj SP210-T, ktorý sme pribalili u Duškyho s odhodlaním, že sa pozriem ako a či vôbec funguje. Nadšenie ma prešlo už keď som nevedel bez násilia odobrať horný kryt. Pohľad do vnútra na analógové teslácke súčiastky ma úplne odrovnal. Tak som to radšej zbalil s tým, že je to cena do tomboly pri ‚vítaní leta‘. Nech sa s tým zabaví šťastný nový majiteľ.

Ani neviem ako a zrazu boli 4 hodiny (či koľko). Zbalili sme sa, uviedli klubovňu do pôvodného stavu a rozviezli sa domov.

Teší ma, že sme sa opäť mohli ‚realizovať‘ v našej veci, hoci v neveľkej skupine, no s o to väčším nadšením.

Čaká nás pomaly letné obdbobie dovoleniek, tak uvidíme ako sa nám podarí zorganizovať ďalšie pokračovanie.

/ikon