ZX, DivIDE a dualboot
2016-03-16, tagged as
Ako clovek, ktory je odchovany na disketovke zo Skalice som samozrejme po
kupe divide velmi skoro zacal pouzivat MDOS3. Bola to celkom prirodzena
volba, a to nie len kvoli tomu, ze som bol na MDOS zvyknuty, ale aj preto,
ze MDOS3 hned od zaciatku myslel na moznost multibootu.
Ostatne systemy sice dokazu "bootnut" do ineho systemu, avsak to funguje tak, ze sa najskor musi bootnut do systemu a az z neho spustit zavadzac ineho systemu. Demfir napriklad pouziva specialne formatovane subory s priponou .dfw a ked takyto subor aktivujete v NMI menu, tak sa podla instrukcii v nom nacita do pamate iny system, do takzvaneho mapram modu divide.
MDOS3 na to ide inak, totiz, sklada sa z bootloadera a samotnych obrazov MDOS3-u. Bootloader je v eeprom divide a samotny MDOS3 sa z neho zavadza do mapram modu no a uplne rovnako sa z bootloadera da zaviest hocaky iny system. Vlastne by sa dalo povedat, ze bootloader je taky jednoduchy system, ktory sluzi len na spustanie inych systemov ;]. Jedina podmienka je, mat na disku aspon jednu MDOS3 disketu (bootloader rozumie len tomuto formatu), v ktorej je konfiguracny subor bootloadera a subory s obrazmi systemov.
MDOS3 pracuje s obrazmi diskiet, ktore mozu byt ulozene kdekolvek na disku s podmienkou, ze su v jednom suvislom nefragmentovanom bloku. Ja osobne na to pouzivam specialnu particiu typu 49h, co ma tu vyhodu, ze mi to len tak nieco nefragmentuje, mnohym pouzivatelom (hlavne takym, ktori na PC pouzivaju neunixove systemy) to vsak nevyhovuje.
Druha moznost je mat na disku FAT filesystem a nan ako prve po sformatovani nakopirovat obrazy diskiet, co by malo zabezpecit, ze na disku nebudu fragmentovane, no a potom si uz len davat pozor, aby sme s obrazmi na disku nehybali a modifikovali ich len samotnym MDOS3 systemom.
Nech si uz vyberieme particiu s typom 49h alebo FAT, v oboch pripadoch musime vytvorit na bootovacej diskete subor bootconf.B a nakopirovat na nu obrazy systemov.
Strukturu suboru bootconf.B najdeme na domovskej stranke MDOS3: http://ci5.speccy.cz/files/bootconf_cz.txt . Najjednoduchsie ale bude pouzit bootdisketu priamo z mdos3 baliku: http://ci5.speccy.cz/files/mdos3.zip . Na nej je uz esxdos predinstalovany a jedine co sa hodi spravit je updatnut subor esxdos.B na novsiu verziu. Po rozbaleni baliku ako bootdisketu (teda prvy image diskety, ktory dame na particiu/FAT) pouzijeme mdos3/images/bootdisk. Novsi esxdos najdeme napr. v baliku http://www.esxdos.org/files/esxdos085.zip a je to subor ESXIDE.BIN (nezabudnut, ze v bootconf.B je uvedene meno esxdos.B, takze ho treba takto premenovat).
Takyto sposob dualbootu ma vsak jednu podstatnu nevyhodu. A to je to, ze v esxdose beziacom v mapram mode nie je mozne pouzivat emulaciu trdosu (kvoli nedostatku pamate v divide).
Ak nam to prekaza, zostava nam len ako hlavny system pouzit esxdos (a teda ho aj naflashovat do eeprom) a na boot do mdos3 pouzit .dfw subory. Na ich spustanie pouzijeme prikaz .dfwload, ktory najdete tu: dfwload . Ako dfw subor bootloadera pouzijeme bootload.dfw (pozor, pouzite su unixove konce riadkov, tak bud tento subor needitujte, alebo editujte len v programe, ktory konce riadkov nemeni). Nezabudnite, ze v bootload.dfw je specifikovany obraz loadera ako bootload.bin, takze subor bootloader.bin z baliku mdos3.zip musime premenovat na bootload.bin, je to preto, lebo esxdos zatial nepozna dlhe nazvy suborov a keby sme na FAT nakopirovali bootloader.bin, v esxdose by sme ho videli nejako takto: BOOTLO~1.BIN.
Podobnym sposobom mozno pouzivat viacero systemov, treba si vsak dat pozor na to, ze len jeden system moze bezat z eeprom a ostatne len z mapram modu no a niektore systemy v najnovsej verzii uz beh z mapramu nepodporuju (toto plati aj pre najnovsiu verziu Demfiru a tiez pre najnovsiu verziu Fatware).
--