Náplňou tohto stretnutia bolo niekoľko zaujímavých činností

Do klubovne som tentokrát dorazil na čas, konkrétne o 9:28. Pred dverami ma ešte nikto nečakal, tak som rýchlo vhupol a začal rozbaľovať čo som priniesol. Chcel som sa naplno sústrediť na dokončenie náhradnej tlačítkovej klávesnice pre klubovú +2a, ktorú už dlhodobejšie dávame dokopy. To sa mi viac menej darilo do príchodu ďalších účastníkov.

Ak si dobre spomínam, prvý prišiel Ffg, ostatní následne v poradí Jaro, Čižo a Ub880d. Jaro sa po príchode a rozkukaní vrhol na oživovanie zdroja, ktorý SinDiKat zdedil od bývalého spektristu – Opina.Pod chvíľou potreboval niečo zaletovať, takže mi občas potiahol letovačku, čo ma trochu zdržovalo od letovania káblikov na náhradnej klávesnici. Ale oživenie zdroja prebehlo úspešne, ističe v klubovni to prežili, trafo prerazené nebolo a rokmi overená konštrukcia stabilizovaného zdroja s MAA723 sa rozbehla.

Za usmerňovačom je na doske aj teslácky elyt, ktorý časom nejako zmenil svoj pôvodný tvar – zrejme zásahom zvonku. Napriek tomu, že bol pôvodne dimenzovaný na 25V a zdroj dával na výstupe okolo 27 (pred stabilizátorom muselo byť ešte o pár voltov viac) kondík to hrdinsky znášal.

Čižo sa po príchode vrhol na opravu blesku foťáku. Minule už túto procedúru absolvoval na svojom vlastnom kúsku a teraz prišiel na rad svokrin exemplár s rovnakou závadou.

Čo čert nechcel, prvý odmontovaný šróbik skončil na podlahe. Kto už niekedy bol v klubovni, vie čo to znamená a pozná obetu diódovému bôžikovi. Ale tentokrát sme mu to nedarovali a Ffg skrutku vyrval z jeho pazúrov. Pomstou bola rana Čižovi pár kilovoltami z nevybitého kondíku blesku. Ffg sa následne sa venoval skúmaniu Amiga myši a výmene vadných mikrospínačov a tiež memtestu na repasnutej nc6000, v ktorej bol pôvodným problémom stabilizátor niekde okolo CPU.

Ub a Čižo pred obedom ešte stihli so mnou pokonzultovať zapojenie matice klávesnice pre +2A/+3. Chýbali mi tam ešte 2 tlačítka: šípka doprava, ktorú som pôvodne zle označil v mojom rozložení kláves – sekol som sa o jeden riadok a stĺpec – a CapsLock, ktorý sa v 128 resp. aj v 48 Basicu dosť ťažko hľadá. Obe klávesy sme úspešne našli a cez vstavané testy v +3 ROM zbehol aj test celej klávesnice.

Pretože bola nedeľa číňanov sme rovno vypustili (majú totiž zavreté) a vydali sme sa k reštaurácii Engerau. Vonku bolo celkom príjemne, tak sme sa rozhodli pobudnúť na terase. Jej okolie nevyzeralo celkom lákavo, ale veľké slnečníky a voľný stôl nás predsa presvedčili. Doteraz bola moja skúsenosť s touto prevádzkou pozitívna, ale po ostatnej návšteve som zmenil názor. Obsluha bola neskutočne pomalá a kuchár asi spal, lebo na jedlo sme čakali vyše hodiny. Zrejme sa ho snažili priniesť na stôl naraz pre všetkých čo zase spôsobilo, že moje bolo studené. Nadôvažok z poschodia sa zrazu pomedzi 2 slečníky začal sypať popol z cigarety – zjavne niekto v petržalskom paneláku hasil v okne špak. Nechýbalo veľa a mal som ho na tanieri. Až po tom som si všimol malé dierky v slnečníkoch po zle zahasených ohorkoch. Medzitým v dlhočizných chvíľach čakania stihol Čižo obsadiť 2 portály v onlinovke Ingress a takmer po 2 hodinách sme sa vrátili do klubovne. Ffg spravil dobre, že takýto obed vynechal.

Po obede sme trochu zvýšili obrátky, lebo ešte bolo čo dorábať. Čižo sa snažil inštaloval ovládače na USB redukciu pre IEC XU1541, aby sa k PC dal pripojiť štandardný C64 floppy drive. Ub s Jarom rozbehávali USB programátor Atmelov, aby si Ub mohol úspešne napáliť firmware pre PMD32-SD do ATmegy.

Ja s Ffg sme sa venovali chvíľu Amige, potom oprave scartu na klubovom televízore – pri tejto činnosti sme telku aj pekne vyčistili –  a nakoniec diagnostike závad na dvoch kusoch modulátoroch A520, z ktorých jeden nejavil známky života a druhý dával nepozerateľný obraz. V tom mŕtvom kuse sú pravdepodobne odpálené tranzistory. Tiež je možné, že vetva napájaná z 5V dostala nejakú šajbu a budú v háji aj ďalšie polovodiče na doske. Funkčnosť MC1377 sme nemali možnosť na mieste overiť, tak som si ich zobral na otestovanie domov.

Atari ST nakoniec Ffg iba rozobral, ale k jeho diagnostike sme sa už nedostali. Postupne sme zbalili veci a klubovňu zavreli niečo po piatej.

Počas cesty domov sme s Ub ešte rozvinuli pôvodnú myšlienku spred pár rokov, že by bolo vhodné určovať aspoň rámcovú náplň stretnutí vopred. Teraz sme totiž dospeli do štádia, že každý si vo svojom rohu niečo kutí, ale niekedy ani nevieme čo sa deje na druhom konci klubovne. Čo teda pri priemernom počte 4-5 ľudí na stretnutie nie je celkom ideálny stav. Navyše za posledné mesiace účasť začína klesať a zvažujeme čo spraviť do budúcnosti, aby stretnutia mali naďalej význam. Každá rada je vítaná, tak sa prosím vyjadrite v komentároch.

Pre mňa bolo augustové stretnutie takmer po dvoch mesiacoch pauzy od Spektra, letovania a bastlenia vôbec príjemným osviežením a rád by som si ho znova zopakoval. Teda až na tú časť týkajúcu sa obeda, na ňu potrebujem rýchlo zabudnúť 🙂

/ikon