Predminulý piatok som horúčkovito zháňal posledné kusy vybavenia, ktoré bolo potrebné dobaliť na výlet do Hornej Súče. V noci som ešte pilníkoval plošák na konektor, aby som mohol vôbec do niečoho počas Foreveru pozerať. Podarilo sa. Dve plné prepravky 8bitov a  príslušenstva, prenosná dielnička v krabici, dve PP01, jedna taška s laptopom a batoh s oblečením zabrali polovicu kufra.

Logisticky sme to trochu prešpekulovali, ale nakoniec sa podarilo vyraziť tým správnym autom z Pezinka smerom do Súče asi s polhodinovým zdržaním kvôli zhustenej piatkovej doprave. Trvalo to o kúsok viac ako poldruha hodiny a už sme rozbaľovali veci v spoločenskej sále budovy Agrosúče.

Na mieste už bolo celkom rušno, ale mali sme “rezerváciu” takže nebol problém sa usadiť a roztiahnuť nemálo prineseného vybavenia. Začal som expanzívne a vo veľkom štýle som zabral celý jeden stôl aj keď ostatní sa museli tlačiť zväčša na polovici. Vybalil som PP01, PMD85-2A a len tak cvične aj toastrack bez chladiča. Ten posledne menovaný je zbastlený z orginálneho vrchu zo ZX 128k, dosky 128k Spectra, ktorú som dostal od Busyho a pôvodne patrila SapoSoftovi a spodku z Delty, do ktorej som tesne pred Foreverom dorobil otvory na anténny cinch a RGB výstup a namiesto pôvodného stabilizátora 7805 osadil impulzný menič s LM2596, ktorý sa pohodlne zmestil do pravého dolného rohu spodného krytu. Nestihol som už dobastliť Umbrellu a ACB stereo takže vyrezávať otvor na audio jacky ani nemalo význam.

Zvyčajne sa nám podarí zahrnúť do diania aj hardvérové okienko, takže si spravíme na Foreveri taký malý SinDiKat. Nebolo to iné ani tento raz. Prenosnú dielňu som rozbalil a začal opravovať klávesnicu na Mike-ovej PP01. Výmena tlačítok prebehla hladko. Testovanie výsledku už také jednoduché nebolo. Po prvom zapnutí sa odporúčala poistka v zdroji, tak sme ju skúsili vymeniť a keď odišla aj ďalšia, prišla na rad výmena komplet zdroja. Mike-ove PP vyzerá zdravo, obvody neutrpeli žiadnu ujmu z výpadku zdroja, klábosnica klábosí správne akurát bude treba opraviť ten zdroj. Túto radovánku sme odložili, lebo sme k nej nemali potrebné súčiastky. Snáď  bude príležitosť na najbližšom SinDiKate. 

Ďalším záujemcom o využitie služieb prenosnej dielne bol Martin No.1, ktorý chcel niečo odfúknuť z dosky, ale nestihol som sa mu včas ozvať, takže netušil, že ju budem mať so sebou a danú vec nepriniesol.

V piatok sme pokračovali testovaním PP01. RomBor priniesol 2 kusy modulu MEDA, ktorý mal slúžiť na vývoj a ladenie programov v assembleri 8080. Zistili sme, že môj primárny ROM modul má problém s pripojením rozširujúceho ROM modulu zrejme z dôvodu výmeny pôvodných 16ks 1kB ROM za 1ks 16k EPROM. Zobrali sme teda druhé PP, ktoré má originálny a neopravovaný základný ROM modul a jeden z dvojice MEDA modulov sa konečne chytil. Roman ho riadne otestoval a zhodnotil, že to veľký prínos pre vývoj asi ani nebude. Potom spravil v GBASICu test HW scrollera – outovanie na port 8255, ktoré určuje začiatočný riadok zobrazovanej časti video RAM. Následne sme prepísali túto časť do strojáku a nestíhali sa čudovať akou rýchlosťou to lieta. Navyše použitý CGA-VGA prevodník spôsobil dojem opačného pohybu – obraz sa mal hýbať smerom nahor, ale vyzeralo to že lieta dolu. Ja som si ešte otestoval generovanie UDG a vyskúšal dithering na farebnej palete PP01 – čo je vlastne to isté ako na Spectrum, ale bez brightu, takže som s malou modifikáciou použil svoj vlastný listing z Fifa 16 strana 6.

Forever s PP01 (fotka od PedroS)

Početná úderka sa v družnej a tvorivej atmosfére dočkala sobotného rána. Po svitaní som si povedal, že je najvyšší čas ísť otestovať posteľ a šiel som si na pár hodín zdriemnuť.

Sobota bola nabitá programom. Hoci som mal pripravenú prednášku o PP01 a dokonca som o nej dal včas vedieť organizátorom (teda vlastne iba jednému), nebola zaradená do tohtoročného programu. Do budúceho ročníka sa hádam podarí vtesnať. Dovtedy snáď vymyslíme a zostrojíme zaujímavejšie záznamové médium ako kazetofón, aby sme prípadne mohli promptne ukázať čo ten stroj vlastne dokáže.

Martin No1 odprezentoval málo známe fakty o ešte menej rozšírenom počine sira Cliva – Z88.

Následné kompá boli nabité energiou, hlavne tie hudobné a Mirova Atlantída v spracovaní PG na Atari sa mi neskutočne zaryla do uší. Obdivujem všetkých maníkov schopných a ochotných urobiť takéto výtvory pre potešenie a pobavenie divákov.
Ešte energickejší bol koncert Brother in .ATRs, ktorý mi pripomenul mladé časy strávené v klube na Kominárskej. Jedným slovom bomba.

Z Foreveru mám už dlhé roky veľmi dobrý pocit aj kvôli tomu, že mám každého človeka, s ktorým potrebujem niečo riešiť poruke. Vzniká tak obrovské množstvo rozhovorov, interakcií či mini-workshopov a brainstormingov (ak chceme byť “in” a “trendy”), na ktoré by bolo nutné vynaložiť neskutočné množstvo času a energie, ak by sa neudiali práve tu. Je to ten typ energie, ktorý dokáže človeka prebrať zo zimného spánku a umožní znovu sa postaviť k výzvam čelom.

Takto som s Martinom No1 konzultoval potiaže pri 3D tlačení krabičiek na CF interfejs na ZX88, on ma následne chcel obdarovať bastl doskou pre Spectrum, ale nakoniec som ho ukecal, že mu ju zaplatím. Primárne ma od toho odhováral s tým, že ak pri návrhu spravil chybu, tak mi bude musieť peniaze vrátiť. Ale asi nemá význam sa handrkovať o dve eurá. So Zilogom sme prebrali úskalia oživovania Android tabletov, s Nobym osud webshopu divide.cz, s Busym nádhernosť Spectrum BASICu, s Otisom úpravu návrhu krabičky divIDE vo FreeCADe, s RomBorom návrh PP01-SD a nespočetné množstvo iných.
Tiež sa nám spoločne s Davidom a Wyctorom podarilo dohodnúť predbežný termín konania DRConu.

Návšteva zástupcu českého SintechShopu mala obrovský úspech. Tie novolisované krabičky na gumáka sú proste neodolateľné. Preto som si jednu na “miliónte” Spektrum (čiže bielu) kúpil.

Bufet v priestoroch je neskutočná výhoda. Človek sa v žiadnom okamžiku necíti hladný ani smädný, lebo má všetko naozaj na dosah ruky. Čo ale trpí sú nohy. Netreba prejsť viac ako niekoľko krokov a úroveň usedenosti neustále stúpa. Bol som preto rád, že sa nám podarilo v sobotu po kompách vyraziť s Čižom do dediny na návštevu pizzérie. Po niekoľkých rokoch, čo sme tam neboli – lebo bufet – sme už len tajne dúfali, že ju medzičasom nezavreli. Našťastie nie. Fungovala ako za starých čias, akurát, že tam boli už len miestni. Turistov z Agrosúče im asi ubudlo alebo sme len nemali na nikoho šťastie.

V nedeľu predpoludním sme mohli opäť zatlieskať známym tváram pri odovzdávaní cien a za ich snaženie im patrí veľká vďaka. Ako aj neúnavným a trpezlivým organizátorom a aj všetkým návštevníkom. Bez nich by Forever jednoducho nebol Foreverom!

Tak zas o rok tretí marcový víkend…
/ikon

P.S: Média súbory sú v hojnom počte dostupné na moderných stránkach Foreveru , plus zopár fotiek od Martina Lukáška , a niečo málo od Pavla Vymetálka