Minulú sobotu sme sa stretli po prvý krát od začiatku našej pôsobnosti.
Hneď na úvodnom stretnutí sme boli v silnej zostave: Nairam, Čižo, z00m, ub, ja (ikon) a dve moje ratolesti – Katka a Sonička – ľudovo nazývané ikonky.
Po úvodnom oboznámení sa s priestormi a vybalení techniky sme sa vrhli na "naše" veci. Prvým bodom bolo zabaviť deti, aby sa nenudili. Takže na ZX +3 si zahrali svoje obľúbené Rainbow Island, Pacmaniu, Paperboy, RoboXonix. Na emulátore fičali podobne diskové image z +3 a navyše Arkanoid, ktorému som nijako nevedel upraviť ovládanie aby, v ZX Spine fungoval s klávesnicou.
Následne z00m rozbalil svoj poklad V6Z80P. Po zbežnom priblížení architektúry a popise rozloženia jednotlivých súčiastok na doske sme sa dostali k tomu čo to dokáže. Keď môžem hovoriť za seba, táto platforma ma uchvátila. Demo s krásnym plynulým skrolom v 256 farbách, slušný hudobný podmaz k tomu a vraj Z80 nemá čo robiť, lebo o všetko sa postará FPGA. Pravdou je, že tento prístup je vrcholne komodorácky – odľahčiť CPU kde sa dá a narvať všade nejaký koprocesor. Na druhej strane, keď to viem pekne oprogramovať cez známe inštrukcie, tak ma to veru láka.
ZX Emulátor na V6Z80P, ktorý sme si pozreli ma veľmi nepresvedčil. z00m spomínal, že nesedí časovanie a tiež bol problém načítať nejaké snapy. Ostatné veci, ktoré sme si pozreli, boli zamerané na fičúrie tejto architektúry – modplay, AY player, font selektor apod. Samotný OS na V6Z80P nemá ešte úplne všetky funkcie na 100% vyladené, ale je to slušná a stabilná platforma. Jednoznačne najlepší stroj so Z80, ktorý som v treťom tisícročí doteraz videl.
Na mnou prinesenom C64, ktorý po skončení akcie pripadol Čižovi (konečne) sme testovali SD2IEC – podobne ako na Foreveri. Samotný divájs funguje v poriadku, len C64 má nejaké problémy s farebnými atribútmi. Snáď čoskoro nájdeme spôsob ako závadu odstrániť.
Nairam skenoval éter a popri tom zistil, že moje vysielačky z DealExtreme vysielajú na FRS-GMRS frekvenciách, kde je až 22 kanálov. Zatiaľ neviem, či je to dobré alebo zlé, lebo netuším, či je toto pásmo u nás povolené.
Keď manželka prišla po deti, mohol som rozbaliť HW a venovať sa úpravám dosky Issue 6A. Tento veterán z môjho úplne prvého počítača – Delty z Prioru – už prešiel mnohými úpravami. Keď sa jedného dňa pobrala do večných lovíšť ULA kvoli vypadnutému kľúču na Betadisku, začal som dosku vykuchávať na súčiastky. Postupne sa vytratili 4116, 4532, Z80, LM1889, 74LS00, cievka z meniča… nakoniec zostala iba ROMka, ULA2 (Mullard), odpory a kondíky.
Keď som po dlhom čase dosku oprášil, uľútostilo sa mi jej zúboženého stavu. Zvlášť dnes, keď je každé Speccy vzácnosťou som sa rozhodol, že ju opravím. Funkčnú ULU sa mi podarilo zohnať na ByteFeste 2009. Z80CPU som vyhrabal so šuflíka. Teraz prišla na radu VRAM. Počiatočná snaha nahradiť 8x VRAM za 1x SRAM sa nezdarlia. Príčinu som zistil až doma, po skončení akcie. V mojom module som mal DIL HC574 a SMD 62256 vybratú z dajakého mŕtveho HDD. Po zapnutí sa objavili na obrazovke štvorčeky a reset neprebehol korektne. Čudné bolo, že v ľavej polovici obrazu prevládala biela, v pravej zase čierna. Premeral som všetky adresné aj datové vodiče. Boli OK. Doma mi to nedalo, modul s SMD RAM som odpojil a osadil precíznu päticu na pozíciu IC13 – 4116 úplne naľavo. Na nepájivé poľa som zapojil keš RAM zo 486 a HC574 vyletovanú z pôvodného ‚prídavného‘ modulu. Výsledok rovnaký – atribúty čiernobiele (však iné som ani neočakával, lebo namiesto LMka bola iba prázdna pätica), ale reset nezbehol. Konečne som premeral aj RAS/CAS a zistil som, že ULA PIN35 nie je spojená s ULA2 (Mullard) PIN1. Zrejme bol niekde odškrabnutý kus spoja pri vyberaní obvodov z pätíc. Tie 2 piny som prepojil drôtikom a výsledok sa dostavil (c) 1982 Sinclair Research Ltd.
Hniezdo som rozobral a pozapájal pekný nový modul s rozmerom pôvodných VideoRAM. Fotku pridám.
Ub sa venoval zapájaniu memory mapy podľa návodu z konfery na nepájivé pole a pod chvíľou som ho vyrušoval tým, že som mu podstrkoval rôzne dosky popod nos – SMD PMD, Arduino, programátor STK200.
Vďaka Čižovi sme po menších útrapách zohnali aj niečo pod zub, aby sme od hladu nepomreli. Poobede sme to už v redukovanom počte 3 uzavreli, lebo s plným bruchom pizze sa robiť poriadne nedá.
Podľa mňa prvá akcia dopadla nad mieru úspešne a už sa teším na pokračovanie.
ikon